Nezaújimavá

2. Nemocnica

"Auuuu" ocitla som sa na zemi a predo mnou stál....Dan?! Nieee! Narazila som do Dana? Dan je môj crush a taktiež Mikeov starší brat...ale on nie je ako Mike... je iný, nežný, milý...
"Tak čo cica, dáme to dnes aj s Mikeom a jeho bandou? " čože...aká cica....nie..on o tom vie? Čo sa stalo? Aj on mi chce ubližovať? Postavila som sa a on mi vlepil takú silnú facku, že som sa ocitla naspäť na podlahe, kopol mi do brucha, na čo sa tam objavil môj "milý" spolusediaci a rozutekal sa ku mne, Mike ma ešte pobozkal na ucho, zasmial sa a odišiel... Keď už ku mne dobehol on, videla som len matne a oči sa mi zatvárali, videla som ako sa chcel rozbehnúť za Danom, ale keď videl moje bezvládne telo ako sa zvíja a krv ktorá mi vytekala z môjho nosa aj úst, zastal.
"O môj bože, čo ti to urobil, musím zavolať záchranku.." povedal zo stracom ale ja už som ho ani veľmi nevnímala...

Marcus
Nevnímala ma, oči sa jej zatvárali a držala sa za brucho..
"Nie, Mii-kke, prr-osss-ím, ja ťťť-a prro-ssiim.." mrmlala zo zatvorenými očami a slzy jej začali tiecť po líci...
"Žiadny Mike tu nie je pokoj, hlavne ostaň pri vedomí záchranka už je na ceste"
"Haloo?"
"Nie!"
"Preber sa" nevnímala priložil som ucho na jej hruď, dýcha, uľavilo sa mi zrazu prišlia záchranka a ja som proste musel ísť s ňou, nemohol son ju v tom nechať samú.

Neznáma
Piiip-piiip... Otvorila som oči a obzrela som sa naokolo, ja som v nemocnici? Zrazu som uvidela tojo chlapca z Nórska jeho meno si nepamätám..spal, na kresle, pri mojej posteli, musím uznať že vyzeral roztomilo, zrazu vošiel do izby druhý ON, usmial sa na mňa a povedal: tak ako vidím Mac ešte spí...
"Mac?! Kto sakra je Mac?! Ahaaaa"
"Je to len prezývka." zasmial sa na čo sa už zobudil "Mac"
"O môj bože si hore! Vieš ako som sa bál?" objal ma, nečakala som to už dlho ma nikto neobjal...
"Uhm hej, ja... Uhmmm, čo sa stalo?
Pamätám si len Dana ako mi vlepil a ja som spadla potom už len matne.."
"Ten hajzel ťa kopol do bruch a ty si stratila vedomie." zvieral som päste a mal som 100 chutí ho zabiť. Ako jej to mohol urobiť?!?!
"Um, no Mac mama sa o teba bojí, no tak jej povedz, že prídem dnes neskvôr, ešte tu ostanem." usmial som sa na ňu a ona len mierne nadvíhla jeden kútik úst, čo je pokrok.
"Tak ja idem skoré uzdravenie" povedal Tinus a pobozkal ju na čelo.. Neviem prečo, ale zrazu som chytil strašné nervy.. To už žiarlim na vlastného brata?!?!
"Zavolám tvojej mame, aké má čislo?"
Spýtal som sa no ona len sklonila hlavu... Po líciach je začali tiecť slzy.
"Neplač, ja toho bastarda chytím a zmlátim ho, že si ani nevzpomenie na vlastné meno."
"To nie je tým, ja mamu nemám, zomrela spolu a otcom, keď som mala 13..."
"Prepáč, to mi je ľúto, ja som debil, odpusť mi." sklonil som hlavu
"V poriadku" usmiala sa na mňa, áno tajomné dievča sa na mňa prvýkrát usmialo.
"Takže "Mac" " ukazala z úvodzovkami.
"Pre teba princ." povedal som a uchechtol som sa.
"To určite, snívaj ďalej" zasmiala sa, jej úsmev bol nádherný... Tento krát som v jej očiach videl radosť, neviem čo si zač, tajomné dievča, ale ver mi, že raz budeš moja.
"A ty princezná?"
"Čo ja?"
"Aké je tvoje meno?"
"Uhmmm, vieš málo ľudí, vie moje meno, nerada ho hovorím."
"Prečo?"
"Pretože tak sa volala aj moja mamka..."
"Väčšieho debila už zo seba ani neurobím, prepáč , znova."
"Nie, to je v poriadku volam sa Maggie"