Nezaújimavá

3. Mac...

"To je krásne meno, ako aj ty a ešte raz sa ti ospravedlňujem som strašný debil.."
"Ummm, hej to je v poriadku, nechcem byť nepríjemná, albo zlá ale..." Pozrel sa na mňa s iskičkami v očiach, no ja som ho chcela vykopnúť... Neberte mi to za zlé, ale keby sa to dozvedel Mike, že som v nemocnici a prišiel za mnou Mac... Stalo by sa to zas...
"Čo si chcela Magg?" Usmial sa na mňa a chytil ma za ruku, ja som mu ju ztriasla, na čo zosmutnel...
"Vieš ja som... Ummm" nemohla som mu to spraviť
"Áno?"
"Chcela som ti poďakovať ... " za to si to odskáčem..
"To je v poriadku, hlavne, že si zdravá," objal ma.. odtlačila som ho. Smutne sa na mňa pozrel so spýtavým výrazom..
"Prepáč, ale ja nemam rada dotyky, bude lepšie, keď odídeš.."
"Myslíš to vážne?" pozrel sa hlboko do mojích očí, odvrátila som pohľad.
"Ja...ehh. Hej"
"Budem rešpektovať tvoje rozhodnutie." chcel ma pohladiť po ruke, ale ja som na ňho dala smutný pohľad, pochopil, že nemôže. Viete to s dotykmi nebola pravda, ale nemohla som riskovať, že by sa tam objavil ON.
"No kým pôjdem mám jednú otázku."
"Akú?"
"Keď, si tam vtedy ležala a nevnímala si okolie, povedala si niečo, povedala si meno..."
"Nie, určiete nie!" modlila som sa aby nepovedal...
"Mike, povedala si Mike." keď to meno vyšlo z jeho úst, slzy sa mi nahrnuli do tváre a on si to všimol.
"Čo sa deje? Povedal som zasa niečo?"
"Choď preč!" rozplakala som sa
"Megg, čo? Prosím povedz mi čo som urobil?"
"Mac, bude lepšie keď odídeš, prosím zabudni na mňa a na všetko čo sa stalo a hlavne na veci, ktoré som povedala vtedy... Prosím urob to pre mňa.."
"Ale prečo? Magg, prosím neopúšťaj ma."
"Žiadna "Magg", som pre teba len neznáme dievča, ktoré sa pošmyklo na schodoch." povedala som so slzamy v očiach.. Prečo som to urobila? Lebo mi z neznámeho dvôvodu na ňom záleží a nechcem aby sa jemu, alebo Martinusovi niečo stalo...
"Keď to pre teba toľko znamená tak to urobím, ale ešte chcem urobiť jednu vec.." kým som stihla niečo povedať, pobozkal ma, okamžite som sa odtiahla, lebo som vedela, že každú chvíľu može prísť Mike... No na to už bolo neskoro. Zrazu sa otvorili dvere v ktorých stál on s podvihnutým obočím...
"Mike nie je to tak ako to vyzerá..."
"Ty si Mike?" vybehol na ňho Mac
"Áno a ty si kto? Pojebaný debil?" Zasmial sa
"Mike prestaň!" zvrieskla som
"Ale, ale kto sa nám tu ozval.." Marcus sa na ňho zamračil a mne sa nahrnuli slzy do očí.
"Vypadni blonďák a TY si ten tvoj románik odpykáš" povedal Mike a žmurkol na mňa..
"Nikde nejdem! A TY ju necháš na pokoji!" zvrieskol Mac
"Ty šľapka povedz mu nech vypadne!" Mac sa za ním rozbehok a udrel ho.
"Ty sviniar, no počkaj!" Mike ho chcel udrieť, ale ja som na ňho zakričala.
"Mike prosím neubližuj mu, urobím všetko!"
"Ale ja už od teba všetko mám láska." uchechtol sa, pri čom na mňa zdesene pozrel Mac.
"Nebudem sa už brániť, sľubujem!" povedala som a on sa usmial, pustil Maca. A ukázal mu na dvere.
"Nikde nejdem" povedal Mac
"Povedz mu niečo lebo schytá" zasmial sa Mike.
"Marcus prosím odíď."
"Nie!" zakričal "
"Odíď, už ťa nikdy nechcem vidieť!" nechcela som to povedať, ale musela som, pre ich bezpečie.
"Počul si, padaj!" Marcus na mňa sklamane pozrel a odišiel, Mike sa chcel ku mne priblížiť, ale niekto tam hore vypočul moje prosby a do dverí vtrhla sestrička.
"Návštevné hodiny skončili!" Mike sa len vybral k dverám a poslal mi pusu, slzy sa mi nahrnuli do očí a už som len počula buchnutie dverami...