Únos

15. Prečo?

Po nudnom a strašne dlhom týždni je tu konečne deň, na ktorý som čakala. Luisa dnes ide s Fabiom na večeru a dúfam, že sa dajú zase do kopy, lebo ak hej, tak zajtra odchádzame. Hneď ráno som išla za Nikolasom, ktorý musel na žiadosť Sergeya spať v Luisinej izbe. Chvíľu sme sa rozprávali a potom sme spolu išli na raňajky. Magda nás už čakala, ako každý deň s nejakým hnusom.

Večer sme nemohli spať. Išla som za Nikolasom. Spolu sme sedeli na chodbe na zemi a čakali sme na Luisu.
Luisa prišla neskoro večer spolu s Fabiom. Sergey aj Magda už vtedy našťastie spali. Fabio s Luisou vošli do Luisinej izby a my sme vošli za nimi. Všetci sme si sadli na jej obrovskú posteľ a Luisa začala. Zase po nemecky, takže som zase ničomu nerozumela. Nikolas mi to ale tentoraz hneď aj prekladal.
"Luisa a Fabio nám pomôžu ujsť," začal, "vraj to ideme urobiť hneď teraz." Fabio z vrecka vytiahol nejaké tabletky a podal ich Luise. Luisa potom vyšla z izby a vošla do izby Sergeya a Magdy. Boli to pravdepodobne nejaké lieky na spanie. Ja som medzitým išla zobudiť Emmu. Prichystali sme sa a zišli sme dole po schodoch. Vonku nás už čakal taxík. Rozlúčili sme sa s Luisou a Fabiom, poďakovali sme im za pomoc a išli sme nastúpiť.

Emma a ja sme už sedeli v aute, keď Luisa zrazu zakričala: "Počkať!"
"Zkoro zom zabudla," povedala a lišiacky sa usmiala. Prišla k Nikolasovi. Ruky mala za chrbtom a niečo v nich určite skrývala. Pozrela sa Nikolasovi do očí a pomaly sa približovala k jeho tvári. Keď bola už celkom blízko a úplne to vyzeralo, ako keby ho chcela pobozkať, zastavila sa a povedala: "Zbohom, Nikolas!"
Veľkým krokom od neho odstúpila a ja som v jej ruke uvidela nôž. Celý od krvi. Nikolas spadol na zem a ja som chcela vystúpiť z auta, ale to sa prudko rozbehlo. Do očí mi vošli slzy a so žalostným výkrikom som sa rozplakala.

Emma mi niečo hovorila, no ja som ju nevnímala. Celú cestu som so slzami v očiach spracovávala, čo sa stalo. Pozerala som von oknom a vôbec som nerozmýšľala nad tým, kam vlastne ideme. Vlastne mi to v tej chvíli bolo úplne jedno. V duchu mi znela iba jediná otázka. Prečo? Pýtala som sa samej seba. Ničomu som už nerozumela a mala som strašne veľa otázok začínajúcich slovom Prečo...