Rozlúčila som sa s celou mojou rodinou. Na letisko má viezla mamka s ockom. Bola som rada že let je až poobede. Nemusela som vstávať veľmi skoro. Po 4 hodinovej ceste sme konečne prišli na letisko v Budapešti.
Tam som sa rozlúčila i s rodičmi a odišla som. Bol to môj prvý let v živote. Nikdy predtým som ešte neletela. A na letisku som bola tiež poprvýkrát.
Kontrolou som prešla bez problémov a na letisku som sa zorientovala veľmi rýchlo. Po jednej hodine čakania sa z reproduktorov ozvalo:
"Let číslo 1587539 Trofos je prístavný na gate B6. Môžete nastupovať".
Letuške som ukázala lístok a vošla som do lietadla. Sadla som si na svoje a miesto a po 10 minútach sme zvlietli. Pozorovala som ako lietadlo stúpa a zaspala som.
Po hodine a pol som sa zobudila na to že so mnou letuška trase." Slečna už sme pri stály môžete opustiť lietadlo."povedala mi milo a ja som sa jej poďakovala.
Svoje kufor som našla veľmi rýchlo na moje prekvapenie. Vyšla som z letiska a hľadala som svoje meno na tabuľkách. Po 5 minútach hľadania tabuľku s mojim menom držal pan so svojou dcérou. Prišla som k nemu a pozdravila som.
J: "Dobty deň som Rachel. Vy ste pan Gunnarsen však?"
On mi na to prikývol.
J: "Nemáte ešte dve deti?" spítala som sa dotieravo.
G: "Áno ale teraz nemohli prísť. No doma nás už čakajú. Toto je Emma.
J: " Teší ma Emma ja som Rachel."
E.: "Ahoj."Bola veľmi zlatá a bolo vidieť že sa hambí.
Tak toto je koniec 2 kapitoly. Dúfam že sa páčilo. Ospravedlňujem sa za ten let ale ja som naozaj v živote nebola na letisku.
Lia
YOU ARE READING
"Najlepší priatelia"
FanfictionMama na mňa kričala: "Vstávaj lebo nestihneš lietadlo". Som študentka na najlepšom gymnázium v mojom meste. Minulý rok som si pred Vianocami naplánovala štúdium v zahraničí. Bolo to ťažké. No vybrala som si Nórsko....
