"Najlepší priatelia"

6.

Bol to Martinus, za  čo som bola rada.
"Ahoj" pozdravil ma.
"Ahoj, kam ideš?"
"Idem do školy?"zasmial sa.
Jasné čo som mala čakať? Sprostejšiu otázku som ani nemohla dať.
" Som rád že sa cestou do školy nebudem aspoň nudiť. Môžeme sa rozprávať. "povedal.
Ani som nevedela že chodíme spolu do školy. Takéto trápne situácie sa mi stávajú veľmi často.
Cesta do školy ubehla ako voda a ja som sa pobrala nájsť svoju triedu.

Hneď ako som do nej vošla ma zasiahla mala papierová loptička. Všetci na mňa pozerali ako keby som prišla z Marsu. Sadla som si na voľné miesto a čakala som kým zazvoní. Tesne pred tým než zazvonilo, na lavici pristál neči ruksak. Bola to vysoká kučeravá blondínka s bronzovou  pokožkou.
:"Ahoj, ja som Lisa" predstavila sa mi.
J:"Čaw ja som Rachel".
"Môžem si pri sadnúť? Nikde už volne miesto nieje." poobzerala som sa po triede a jedna lavica bola voľná. No nechala som to tak, lebo keby som jej to povedala vyznelo by to ako keby som ju vyhadzovala.
"V pohode zostaň" pousmiala som sa.
"Si tu nová že? Veď jasné keď si tu prvý krát" zasmiala sa.

Rozprávali sme sa celú hodinu. Par krát nás pani profesorka upozornila a prvý krát kvôli tomu že som tu nova, tak som sa mala predstaviť. Lisa mi vysvetľovala všetky vzťahy a všetkých mi opísala aký sú a čo robia. Po za zvonení sa všetci zdvihli zo stoličiek a utekali von z triedy.
"Čo sa to deje?" pozerala som na prázdnu triedu.
"Alee je to vystúpenie na privítanie školského roka. Myslím ze sa ti to bude páčiť tak poď." schmatla ma Lisa za ruku a utekali sme do telocvične.
Keď sme tam prišli akurát sa koncert začal. Už som konečne pochopila prečo každý tak utekal. Chceli byť v prvom rade na Marcusa a Martinusa.
Ja som síce stala na konci telocvične ale stále som videla .
:Takže potrebujeme jedno dievča aby nám tu pomohlo!Nejake dobrovoľníčky?"povedal Marcus do mikrofónu keď do spievali 2. pieseň.
Viac ako polovica sály zdvihlo ruku.
Samozrejme i ja. Kto by nechcel stáť na pódiu s nimi?