Keď som prišla 'domov' tak som šla do svojej izby. A tam. Klasika. Proste učenie, telefón, pozretie do kníh, instagram, fyzika....
Zrazu som počula jemne klopanie na moje dvere.
"Ano?"
"Ahoj... Len som ťa prišiel pozrieť či si prišla domov vpohode." jžš není Martinus zlatý?
"Hej som vpohode. Len trochu unavená ale to je normálne." povedala som mu.
"Môžem?" ukázal na miesto vedľa mňa na mojej posteli.
Usmiala som sa a prikivla som.
Zatvoril dvere a sadol si vedľa mňa.
"Môžeme sa len tak porozprávať?"
"Jasne v pohode..." usmiala som sa na neho.
Rozprávali sme sa cca. iba 10 minút a to iba o tej Melody a jej bande pipin.
Zazívala som. "Tak ja už radšej pôjdem asi už chceš spať."
"Nie v pohode ostaň." usmiala som sa na neho.
"Nepozrieme si niečo?" opýtal sa a ukázal hlavou smerom k televízoru.
"Môžeme." Martinus zapol telku a medzi tým som si sadla na posteľ a oprela sa o stenu. Martinus zhasol svetlo a prisadol si potom ku mne.
Po asi ne celej hodine som sa oprela o jeho rameno. Po chvíľke som zaspala.
Všimol si toho a pomali mi hlavu začal dávať dole na vankúš. Pozeral sa na mňa. Cítila som to. Po chvíli mi dal pusu na čelo a odišiel.
Odrazu sa dvere otvorili. No neriešila som to, odrazu si ku mne niekto ľahol...
YOU ARE READING
"Najlepší priatelia"
FanfictionMama na mňa kričala: "Vstávaj lebo nestihneš lietadlo". Som študentka na najlepšom gymnázium v mojom meste. Minulý rok som si pred Vianocami naplánovala štúdium v zahraničí. Bolo to ťažké. No vybrala som si Nórsko....
