"Najlepší priatelia"

9.

Vôbec som nechápala čo to malo znamenať...
"Vôbec ju nerieš ona je taka. Žiarli že na pódiu si bola s nimi ty a nie ona." povedala mi Lis.
"Ale to bude asi problém sa s nimi ne stretávať..."
"No šak to je jasné. Ste spolužiaci."
"Aj, al-e-e-e.... Vieš ja som tu iba na rok. Bývam u jednej rodiny aaa..."
"Ale čo to má s tým spoločne?" skočila mi do reči Lis.
"Tá rodina je Marcus a Martinus..."

"Ty vole.... To-to... Tak toto som nečakala.Tento rok bude pre teba ťažký."
"Prečo? Veď pre to som tu aby som spoznala iné kultúry a niečo nové naučila."
"No ok. Ale s Melody a s jej bandou pipiek budeš mať." tak to mi teraz určite rozpráva o tom dievčati čo tu pred chvíľou bolo.

Škola sa skončila a tak som smerovala do jedálne spoločne s Lis. S obedom sme si išli hľadať miesto na sedenie.
"Hej Rachel...! Poďte si sadnúť k nám." usmial sa na nás Marcus. Hovorím vám toto je ten najsladší úsmev na svete.
"Čaute" pozdravila som ich.
"No čo tvoj prvý deň v skole? Vidím že si si už našla kamarátku" opýtal sa Martinus.
"Áno je to tu super. Mate peknú školu. Len trosku mi tu deň pokazila tá-á-á.."nevedela som si spomenúť na to meno.
" Melody"povedala za mňa Lis.
"Nič si z nej nerob... Stále za nami dolieha a myslí si že chodí so mnou." povedal mi Martinus a žmurkol na mňa.

Po obede som sa rozlúčila s Lis a išla domov. Šla som sama pretože chalani mali dnes futbalový tréning.