"Ak chceme urobiť ľudí dobrými a múdrymi, umiernenými, šľachetnými, osudovo dospejeme k túžbe pozabíjať ich všetkých."
**********************************
Silné svetlá v miestnosti chlapca nepríjemne rezali v očiach. Svetlá z reflektorov sa otočili priamo na neho a jeho drobné telíčko, ktoré stálo na vyvýšenom pódiu.
Do očí sa mu tlačili slzy a jeho hruď zvieral nepríjemný ťaživý pocit úzkosti. Nebolo to prvý krát čo sa na tomto mieste objavil a predpokladal že ani posledný.
Fakt že sa na pódiu nachádzal iba v spodnom prádle jeho nervozite a strachu rozhodne nepomáhal.
Na pódium vystúpil muž s mikrofónom v ruke. Čierny zamatový oblek mu obopínal vypracované telo, od krku sa mu tiahla vkusná červená kravata a hnedé vlasy mal začesané dozadu.
Mladík svojimi gaštanovo hnedými očami rýchlo prebehol celu miestnosť. Veľké, drevené vstupne dvojdvere od ktorých sa tiahol červený koberec ku pódiu.
V celej miestnosti boli poukladane stoličky pre divákov dnešnej šou, teda aukcie. Pán s mikrofónom sa narovnal a odkašlal si aby mohol začať svoj predslov.
„Dámy a paní, dovoľte mi vás dnes privítať na dnešnom čiernom trhu." Miestnosťou sa ozvalo nadšene tlieskanie a šumenie davu.
„Nebudem to nijako preťahovať, pretože sám mam dnes nejaké plány." Zasmial sa muž v obleku a hlavou kývnu na malé dievčatko tíško sediace pri rohu miestnosti. Tak mladá a už tak spečatený život.
„Najprv by som chcel ale ešte privítať pána Tuzzia, ktorý dnes prišiel osobne, Dobrý večer." Muž z pódia zakýval postaršiemu pánovi sediacemu v dave.
„Takže dnešným prvým kusom je mladý 17 ročný Jeon Jungkook. Pôvodom je z Nemecka, no sú na ňom vidieť črty jeho predkov z kórejských oblasti.
Začínajúca cena je desaťtisíc." Tmavovlasý chlapec sebou strachom šklbnúc keď ho ruka moderátora chmatla za plece a strčila dopredu.
Nechcel sa takto vystavovať ostatným na oči ako bezvýznamná vec, no vedel že nemá proti tomu čo urobiť.
Tak len v tichosti stal a snažil sa svojimi rukami aspoň nejako zahaliť svoje telo. Akoby sa osud na ňom už nevybláznil dosť keď dostal do týchto problémov.
Doba bola ťažká, ľudia boli buď príšerne bohatý alebo umierali od biedy, nič medzi tým neexistovalo. Žiadna rovnováha ani nič podobného už neexistovalo.
„Pätnásťtisíc" ozvalo sa z davu.
„Dvadsaťtisíc" ozvalo sa tento krát z druhej strany miestnosti.
Neznášal to. Tak moc nenávidel ten fakt že je pokladaný za vec.
„Dvadsaťdvatisíc" viečka stlačil stuha k sebe. V duchu sa modlil.
Modlil sa aby mu boh dal šancu ukázať mu že nie je nikoho majetok ale človek.
„Tridsaťtisíc." Len jedinú malinkú šancu. Nitku ktorej by sa mohol chytiť.
„Tridsaťtisíc po prvé" nechcel otvoriť oči a pozrieť sa na svet, páčila sa mu tato temnota.
„Tridsaťtisíc po druhé" čierna to bola farba ktorú Jungkook vždy obdivoval.
Neprišla mu depresívna ani zlá. Práveže naopak čiernu považoval za farbu elegancie a sily.
„Tridsaťtisíc po tretie a predané pánu Tuzziovi." Jungkook neochotne otvoril oči aby sa mohol pozrieť smerom k svojmu novému pánovi.
Vyžrane prasa, napadlo ho v hlave, tak ako všetci tu. No to ešte nevedel že možno boh pravé vypočul jeho prosbu.
Nepríjemný chlad mu prešiel telom, ktorý Jungkooka prebudil zo spánku. Jemne pootvoril opuchnuté oči a snažil sa privyknúť na ostré svetlo.
Po tom čo skončila aukcia a pre Jungkooka si prišiel novy majiteľ, skolaboval.
Mohlo to byt nedostatkom spánku a jedla ale taktiež jeho slabým psychickým stavom.
YOU ARE READING
Beštie // BTS// SK
Short Story"Nenávidím bielu. Je tak prázdna, bezmocná, presne ako ja. Slabý a k ničomu. Zato čierna, to je farba mocných a silných, tak prečo nemôžem byť čiernou?" Jeho hlas bol slabý a jeho myšlienky rozhádzané. Slabým pohľadom zavadil o osobu stojacu pred ní...
