"Smrťou končí každý problém. - Žiadny človek, žiadny problém....."
------------------------------------------------------
"Už niekto oznámil Jungkookovy že tu bude dneska celý deň sám?" zaujímal sa Hoseok zatiaľ čo usrkoval zo svojej rannej kávy vo veľkom červenom kresle v obývačke.
"Nie" odsekol bez záujmu Jin a naďalej sa venoval svojej robote,ktorá spočívala v krúžkovaní miest na mape.
"Kde vôbec je? " naďalej vyzvedal Hoseok a rukou prešiel po látke kresla.
Bola veľmi kvalitná a na dotyk príjemná. Vlastne všetko v tomto dome bolo kvalitné a hlavne drahé.
V strede obývačke visel zo stropu obrovsky krištáľový luster, ktorý ešte len zvýrazňoval prepych tohoto domu.
Gauče a kresla boli ladené do krvavo červenej a tvorili krásny kontrast s tmavým nábytkom a stenami.
V izbe sa dokonca nachádzal aj krb nad ktorým bol vystavený luxusný obraz. Až cez to že bolo ráno izba mala príjemnú tmavú atmosféru.
"Ešte spí" zamrmlal Jin neprerušujúc svoje sústredenie na robotu.
"A nemal by ho niekto zobudiť?" Opýtal sa Hoseok a znova si usrknúc z kávy.
"Do boha Hoseok! Čo keby si zdvihol tu svoju lenivú riť a išiel to urobiť miesto toho aby si ma tu furt vyrušoval. Človek tu nemôže ani pracovať." Vyletel odrazu Jin ako časovaná bomba.
Hoseok sa len pobavene zasmial, pretože presne o toto mu išlo. Smejúc sa postavil a vybral sa do Jungkookovej izby.
Keď už stál pred Jungkookovími dverami chvíľu uvažoval nad tým že zaklope.
"Jungkoooook" zvreskol Hoseok počas toho ako vykopol dvere do Kookovej izby a vletel dovnútra.
Jungkook sa okamžite prebral zo spánku a splašene sa posadil. Chvíľu sa vystrašene oberal po izbe až jeho pohlaď spočinul na Hoseokovy.
"Si normálny? Chceš aby som dostal infarkt?" nahnevane zvýšil hlas Jungkook a následne si hneď prekryl ústa rukou.
Naozaj práve zúrivo vyštekol po Hoseokovy? Preľaknuto sa znova pozrel na Hoseoka očakávajúc jeho naštvaný krik. No Hoseok sa len zarazene usmieval.
"Prepáč mi to Hoseok, nemyslel som to tak naozaj." Jungkook sa okamžite začal ospravedlňovať. Ako si len mohol dovoliť zvýšiť hlas na niekoho, kto ho živí?
"To je v poriadku, urobil som to presne preto aby si takto reagoval" uchechtnul sa Hoby. Jungkook mu venoval nechápaví pohlaď.
"Prejavil si svoj názor, o to išlo. Bolelo to?" naďalej sa vyškieral Hoby a presunul sa ku stoličke na ktorú si sadol.
"N-nie" zakoktal sa Jungkook zaskočení skutočnosťou že sa mu nič nestalo.
Naopak Hoseoka tato reakcia veľmi potešila, už bolo načase aby sa mladý Jungkook začal zbierať.
"Dnes s Jinom musíme odísť. Večer sa vrátime no deň stráviš sám. Nerob žiadne blbosti."
---------------------------------
Vonkajší vánok bol neprijemne chladný a štipľavý. Lístie na stromoch už bolo dávno opadané a všetko pôsobilo takmer mŕtvym dojmom.
Ľudia prechádzajúci po meste boli zabalený do teplých kožuchov a vlastných problémov.
Bezdomovci a žebráci sa váľali po kraji chodníkov a márne sa snažili zahriať.
Ich jedením zdrojom tepla okrem ľahkých dotrhaných búnd bol alkohol.
YOU ARE READING
Beštie // BTS// SK
Short Story"Nenávidím bielu. Je tak prázdna, bezmocná, presne ako ja. Slabý a k ničomu. Zato čierna, to je farba mocných a silných, tak prečo nemôžem byť čiernou?" Jeho hlas bol slabý a jeho myšlienky rozhádzané. Slabým pohľadom zavadil o osobu stojacu pred ní...
