"Pre vyrovnanú myseľ je smrť len ďalším dobrodružstvom...."
--------------------------------------------------
Jungkook sa nespokojne prehadzoval na gauči. Už to bude pomaly šesť hodín čo Jin s Hoseokom odišli a Kook nevedel čo by od nudy robil.
Poslednú polhodinu iba ležal na gauči a pozeral do bieleho stropu. Rozmýšľal nad tým ako sa jeho život zvláštne otočil a kam bude ešte len smerovať.Pomaly si začal zvykať že už viac nemusí potlačovať svoje názory a že Jin s Hobim mu neublížia.
Mal rad Jina a Hobiho. No Jina možno trochu viac. Hoby bol veľmi hyperaktívny a až moc rýchlo sa naštval.
Bol dosť agresívny. Celkom hodne dosť. Ale Jin ho dokázal vždy usmerniť takže sa nebolo čoho obávať.
A ich hádky bola jedna blbosť za druhou. Hoby veľmi rád provokoval Jina a potom sa na tom zabával.Jungkook potriasol hlavou a znovu sa prevalil na brucho. Už ho nebavilo ležať a rozmýšľať.
Preto sa pomaly postavil trochu si ponaťahoval stŕpnuté svaly.Prešiel cez obývačku do chodby, kde sa okrem obrovských vchodových dverí a obrovských mramorových schodov nachádzalo množstvo dverí. Jungkook zastal uprostred chodby na huňatom koberci rubínovej farby. Napadlo ho že by sa tu zašiel trošku poobzerať, aj tak nemal čo robiť.
Vydal sa rovno k prvým dverám vedľa obrovského schodiska. Po otvorení dverí Jungkook zistil že to je šatník s množstvom topánok a draho vyzerajúcich kabátov.
Nič zaujímave pre Kooka. S povzdychom zatvoril dvere a vydal sa ku ďalším dverám.
Vedľajšou miestnosťou bola pravdepodobne pracovňa.Jungkook vošiel do miestnosti a zavrel za sebou dvere. Miestnosť bolo v skutku priestranná a svetla.
Bledé steny s bledším nábytkom vyzerali naozaj vznešene.V strede miestnosti sa nachádzal obrovsky biely stôl s písacím strojom a malou lampou. Pred stolom boli dve krémové sedačky a malý konferenčný stolík.
Okrem ďalšieho nábytku ako skrine a poličky bola miestnosť celkom prázdna.
Jungkook pristúpil bližšie ku stolu na ktorom sa povaľovalo množstvo papierov."Človek čo tu pracuje asi nebude zrovna zapálený do poriadku" pomyslel si Jungkook.
Vedel že je neslušne hrabať sa v cudzích veciach ale zvedavosť mu našepkávala že by sa mal pozrieť na tie papiere.
Frustrovaný si zahryzol do spodnej pery a poobzeral sa okolo seba. Vzduch bol čistý, tak sa Kook rozhodol.Sadol si na stoličku za stôl a načiahol sa po papieroch. Na jeho údiv išlo väčšinou o noviny alebo zoznamy mien.
Jungkook si vyhliadol zakružované články v novinách."Mladý vrah znova na slobode." "Beštie znova v útoku." "Zmanipulovaný poslanci aj sudcovia držia s podzemím." Jungkook nechápavo pozeral do novin.
Všetky zakružované články obsahovali jednu a tu istú vec. Podzemie.
"Ale čo je tu podzemie?" Pomyslel si Jungkook.
Najviac ho zaujala jedna fotografia na titulnej strane. Nachádzal sa na nej totiž Hoby. Bol to pravdepodobne záber z kamery, lebo kvalita bola naozaj príšerná.
Hoseok sa pozeral priamo do kamery, ktorá bola pravdepodobne zavesená na stene. Jungkook nechápal prečo sa Hoby nachádzal na hlavnej strane nejakých novin.
Rozhodol sa preto noviny roztvoriť a pohľadať konkrétny článok."Pred dvomi dnami došlo k brutálnej vražde priamo v centre Moskvy. Ozbrojený chlap z fotografie napadol iného muža priamo v obchode.
Zúrivú bitku sa pokúšali zastaviť zamestnanci, no bez úspechu. Útočníkovi sa podarilo hneď z miesta činu zmiznúť, zato napadnutá osoba skončila na mieste mŕtva a dvaja pracovníci boli ťažko zranení.
'Je veľmi pravdepodobné že išlo o ďalšiu mafiánsku potýčku. Ako útočníka sme označili mafiána pod pseudonymom J-hope, ktorý patrí do sekty zvanej beštie. Jedenému však nerozumiem.
Podsvetie sa vždy snažilo svoje veci udržať v tajnosti pred nami aj verejnosťou, príde mi nelogické aby taký skúsený ľudia urobili takú začiatočnícku chybu ako ukázať sa do kamery.' Tvrdí policajný hovorca. Potvrdilo sa že na fotografii sa nachádza už spomínaný zločinec J-hope. Preto polícia prosí občanov o pomoc pri hľadaní tohto muža. "
YOU ARE READING
Beštie // BTS// SK
Short Story"Nenávidím bielu. Je tak prázdna, bezmocná, presne ako ja. Slabý a k ničomu. Zato čierna, to je farba mocných a silných, tak prečo nemôžem byť čiernou?" Jeho hlas bol slabý a jeho myšlienky rozhádzané. Slabým pohľadom zavadil o osobu stojacu pred ní...