Jemne krôčky mesiaca
nakráčali do mojej duše
utíchol každý kútik mesta
čo doteraz vynikal rušne.
Z okna pozerám do nebies
kde žiaria spanilé hviezdy
niekde kde je polárna žiara
Vtáčia rodina spoločne hniezdi
Nič necítim ...
Iba nemú lásku svojho nádherného kraja.
Objíma ma láskou
poznal som tu toľko ľudí
Škoda, že za dôveru
Každý má zranil.
Slabá viera ma len ničí,
Temnota ma pozná
Ona nenávidí bez príčin.
Zlo čiernu masku na sebe má.
Hovoria, že vraj svetlo denných mračien
mi lásku odovzdá
No ja si to nemyslím veď zároveň ...
Tá luna polnočná
Zaprisahala ma bolesťou ...
Iba luna pozná moje tajomstvo
navždy ukryté v jej lúči
Mesačné kráľovstvo
čo lásku k bolesti učí.
Na všetkých cestách
So slzami v očiach
Už nezvládam ďalej kráčať
Nedokážem neustále zaspávať
Niesť všetko čo nemôžem zmeniť.
Prestáva ma to baviť.
Svet mi zasadil úder do rebrier.
Zlé sily sa ma snažia zbaviť.
Čo ďalej? To už fakt neviem...
Jediné čo chcem je len
ďalej žiť ten môj vysnívaný sen
Lenže je koniec ..
Všetky vzdušné zámky
Ukradol zlodej...
Nastáva úsvit.
Slnečné svetlo neprijateľ môj.
Mám ešte pred sebou kúštik,
No moje telo prehralo tento boj.
Túto báseň som písal s Xijette2 určite jej dajte follow. (JE SUPER❤❤)
Váš:Hiro_Sakamaki😇/😈
