Vôňa kvetov, mlčanlivosť prírody
Sila slnka a chuť vody.
To je môj život a nič iné
V záľubách čas pomaly plynie.
Motýle na lúke či strmá skala
Pozri sa ako včela kvetu pusu dala.
Zvačniť obraz by som chcel
Vidieť krásu stromov, detský smiech.
Pavúčik spriada hodvábnu niť,
Chcem ho sfotiť,písať o ňom i nakresliť.
Myšlienky mi po rozume chodia
Príroda je jemná, tak zvodná.
Spätí ruka v ruke s ňou
Krása jej pochádza z ohňou.
Jej sila spočíva v búrke,
Zahalená je v kvetinovom súkne.
Čistá a tak priezračná.
Ľuďom je nevďačná.
Ničia ju a zabíjajú,
Nádej má, avšak malú.
Pomôžme jej prežiť,ona sa odvďačí,
Naša láska jej postačí.
Odhalí krásy nepoznané,
Stačí ak sa jej odovzdáme.
Milujme ju pomôžme jej.
Je jemná, ale tiež pozná hnev.
Stavajme mosty, rúcajme bariéry,
Dočkajme sa ľudskej dôvery.
Nerobme rozdiely medzi ľuďmi,
Chcem lepší svet, ktorý nesúdi.
Pomáhať slabším a chrániť ich,
Nie každý má luxus ci prepich.
Farba pleti robí veľa,
Každý súdi podľa seba.
Ľudia nepoznajú myšlienku neba,
Poznajú sa iba ak im niečo treba.
Svet je plný závisti,
Život padá do priepasti.
Zlí ľudia riada krajiny,
Z krásnych miest vytvárajú rujiny.
Kam tento život speje?
Nič už srdcia naše nehreje.
Zánik a záhuba prídu,
pokoj a láska odídu.
Takže nová báseň je vonku. (Po dlhej dobe) ale nedalo sa inak. Dúfam že sa vám bude páčiť.
Váš: Hiro_Sakamaki ♥❤♥
