"Jednoducho to nechápem...ako ste jej to mohli dovoliť?" keď som prišla domov, už som to nevydržala len tak v sebe dusiť. Bola som viac ako vytočená. Zúrila som. Bola som nahnevaná. Na celý svet.
"Zlatko, Danny je skvelý chlapec..."
"Mami, vieš, že on môže za všetko!"
"Maya..." mama bola prerušená zvukom, ktorý sa ozýval celým domom. Bol to zvonček, ako sme obe pochopili, a mama nezaváhala ani na sekundu a pobrala sa otvoriť dvere. Asi sa chcela z tejto hádky vymotať, no my sme ešte neskončili.
"Dobrý deň, pani Jonesová...j-je Maya doma?"
"Isteže, poď ďalej."
"Mami, vysvetli mi, ako ho môžeš len tak pustiť do domu?" Niekedy naozaj nechápem, čo táto moja mama stvára. Je to dobrý človek, to nepochybne, ale niekedy sa ešte stále správa, akoby bola dieťa.
"Veď je to tvoj kamarát..."
"Ako si môžeš byť taká istá? Možno, že ho nenávidím a ty si teraz spravila najväčšiu chybu svojho života..." no to ma už mama nepočúvala. Bola zvyknutá na moje záchvaty zlosti.
"Ako sa voláš?"
"Corey."
"Corey," potľapkala ho po chrbáte a vzdychla si, "...s Mayou to teda nie je prechádzka ružovou záhradou..."
"Zvykol som si."
"Počkaj, to ty si ten, kvôli ktorému sa moja dcéra neskoro večer vykráda z domu?"
"To som ja..."
"Hej! Ja som stále tu!" zakričala som a zamávala som rukami, aby si uvedomili, že ja sa nedokážem len tak z ničoho nič objaviť alebo vypariť ako Corey.
DU LIEST GERADE
30 reasons to kill yourself | SK
Kurzgeschichten"Možno je toto všetko iba jeden hlúpy sen. Možno, keď sa zabijem, všetko to trápenie sa skončí..." "Toto určite nie je sen, Corey..." "Ako to môžeš vedieť? Ako si môžeš byť taká istá?" "Teba by som si nedokázala vymyslieť." © 2017 | SHORT STORY ▶...
