30 reasons to kill yourself | SK

75- bonusová časť

Prešiel už týždeň, odkedy som sa pokúsila spáchať samovraždu. Môj fyzický stav na tom bol oveľa lepšie, ako ten psychický. Všetci vraveli, že som ako telo bez duše a ja som im neoponovala. Mali pravdu, to sa im nemôže vyčítať. 

"Maya, musíš niečo jesť..."

"Nie som hladná."

"Čo mám spraviť, aby si konečne začala jesť?"..."Maya, musíš začať znova žiť svoj život. Si ako chodiaca mŕtvola."

"..."

A toto sa opakovalo za posledný týždeň neustále. Každý ma ľutoval...nenávidím, keď ma ľudia ľutujú. Veď všetci vieme, že to nemyslia vážne.

"Maya, máš návštevu..."

"Hm?" 
.
.
.
"Danny? Č-čo tu robíš?"

"Čo si prišla o rozum, Maya? Samovražda?" iba som kývla plecami smerom nahor a vyhýbala som sa jeho pohľadu.

"Maya, pozri sa mi do očí..."

"Volala som ti, no ty-"

"Ja viem a strašne sa ti za to ospravedlňujem...ja som ti volal naspäť, no ty si to už nezdvihla."

"Hodila som mobil o stenu," Danny sa začal smiať a ja som sa na neho zamračila.

"Ty si nerobíš srandu, všakže?" pokrútila som hlavou a on sa okamžite prestal smiať.

"A ja viem, že ak to chcem napraviť, patrilo by sa doniesť aj nejaké to odškodné...takže, tu je moje prekvapenie," povedal a usmial sa na mňa.

"Neznášam prekvapenia."

"Ver mi, toto sa ti bude určite páčiť," zdvihol sa zo stoličky a odišiel z izby. Nič som nechápala. Po chvíli sa dvere znova otvorili, no do izby už nevstúpil Danny.

"Corey?" spýtala som sa pochybovačne a do očí sa mi okamžite nahrnuli slzy. Stál tam, naozaj tam bol. Na ruke mal zaviazaný obväz, na ktorom mal moje hodinky, ktoré fungovali.

"Práve teraz sa na mňa pozeráš presne ako prvý deň, keď si ma stretla...ako na blázna," musela som sa nad jeho poznámkou zasmiať. Hneď som sa postavila z postele a utekala k nemu, aby som ho mohla objať.

"Bože môj, Corey! Toto mi už v živote nerob!"

"Ja tebe? To ty si tá, o ktorú sme sa všetci báli..."

"Ako to...ako to, že si tu?" Corey sa pozrel na svoje obväz, a potom znova na mňa.

"Pochopil som, že to nechcem..."

"Čože?"

"Nechcel som sa naozaj zabiť...Maya, veď posledný mesiac bol ten najlepší v mojom živote...ja som to nechcel stratiť. Nechcel som stratiť teba."

"Nemôžem tomu uveriť. Takže predsa len sa dožijem šťastného konca."

"Nie každý koniec je šťastný, Maya."

"Ja viem..." povedala som a svoj zrak som preniesla z jeho oči na pery. "Ale ten náš šťastný bude." Corey sa na mňa na malú chvíľu usmial a konečne spojil tú malú medzeru, ktorá naše tváre oddeľovala.

Aaaaaa konečne definitívny koniec príbehu! Nakoniec som sa rozhodla príbeh ukončiť šťastne...sama neviem prečo. Príde mi, že po tom všetkom, čo si Maya vytrpela, si svoj šťastný koniec zaslúži.

Nemôžem tomu uveriť...tých posledných pár mesiacov s vami prešlo tak rýchlo. Chcem sa vám poďakovať za každé jedno videnie, každý jeden vote či komentár! Hrozne moc si to vážim, veď tým všetkým ma podporujete!

Pýtali ste sa, či nebude ešte jedna časť 30 reasons. Odpoveď je nie. Nechystám už ďalšie pokračovanie...pretože by mi to prišlo už také otrepané. Na mojom profile sa ešte určite vyskytne nejaká tá "short story," no už to nebude 30 reasons. Bude to zase niečo iné...niečo nové.

Takže by som sa vám ešte raz chcela strašne moc poďakovať a dúfam, že sa spolu "stretneme" ešte aj pri ďalších príbehoch.

-petra_viragova 🌸