Dáme Vianočný smut?
A dáme😇
Kyung pov.
Klasika...zobudil som sa v Kaiovom objatí, vonku snežilo a Kai stále spal.
Pozrel som sa na mobil koľko je hodín, 7:35 24.decembra...Vianoce.
No...Kyung...a ty nemáš nič nakúpené...choď aspoň dačo vyhrabať.
Kai pov.
Prebudil som sa z krásneho sna...chcel som pobozkať Kyunga no neležal pri mne.
Zošiel som potichu dole schodami a čo nevidím? Hyung sa štverá so svojou výškou po rebríku a dačo vešia,,Dobré ráno hyung" asi ho to vystrašilo keďže skoro padol ,,Kai...toto mi nerob..." povedal so smrťou v očiach.
Pristúpil som bližšie ku rebríku a chytil ho ,,Čo keby z neho zlezeš a necháš to urobiť niekoho o minimálne 15 cm vyššieho?" ,,N-nie! Je to v poriadku!" Ty sa raz zabiješ...Zatriasol som s rebríkom, hyung mi pad rovno do náručia a zavesil sa mňa ,,Ch-cheš ma zabiť?!" ,,Zabil by si sa ty, keby nezlezieš" on sa...on sa začervenal...,,Máš šťastie, že som to stihol zavesiť" ,,Zavesiť čo?" ,,Imelie" ,,Skús mi vysvetliť na čo je imelie dobré a kde si zohnal všetko ostatné, keďže dnes sú všetky obchody zavreté?" ,,Keď si pod imelom, musíš pobozkať osobu ktorá je s tebou pod imelom a tie vec-"
Kyung pov.
Ani som to nedopovedal a už som ležal na gauči bozkávaný Kaiom.
Odtiahoľ sa ,,Mal si dnes jahody?" ,,Možno" ,,Mal si! Ale radšej sa ujistím ešte raz" dodal so šibalským úsmevom a ja som sa nad tým musel tiež usmiať
,,A všetko to zohnala DeDe, ktorá si spomenula a dnes ráno išla nakupovať, zatiaľ čo spolu kráska a zviera buvinkali",,To je síce pekné...ale musíš rušiť?!",,Ja? A rušiť? Nežartuj! Veď prave odchádzam",,Kam?",,Jedlo je v trúbe a pár ozdôb ešte v krabici",,Hej! Kam ideš?" Zabuchla za sebou dvere...
Kai pov.
Čo máš v pláne?
,,Môžme pokračovať?" ,,Ale najprv mi pomôžeš to tu trochu ozdobiť~" ,,Aaaach...no dobre" zliezol som z hyunga a nechal ho ísť.
O pár minutiek neskôr
,,No...DeDe by to tu vyzdobila lepšie..." ,,Áno, máš pravdu. Ona mi na neozdobila ako Vianočny stromček!"
,,Ešte sa sťažuj..."
Kyung pov.
Sklopil ušká, zvesil huňatý chvostik a otočil sa ku mne chrptom ,,Ale nooo vĺčik~hádam si sa mi neurazil~" ,,..." ,,Takže áno, tak ja si teda idem do izby" ,,Nejdeš..." ,,Idem, už som ktoro pri schodoch~" ,,Hovorim, že nikam nejdeš...tak stoj..." ,,Nepočujem ťa~ už som skoro hore~"
Bola chyba, že som sa otočil. Kai stál vspriamene, otočený ku mne, oči mal akoby sledoval svoju korisť, uši už nemal sklopené ale stojace(vôbec netuším či sa hovorí stojace uši ale niečo iné...tak sa nehnevaj) a huňatý chvostík mu pohupoval z jednej strany na druhu. Nevedel som čo si mám mysliet, keď vtom sa až vražedne usmial.
Kyung...mal by si začat bežať.
No nezmohol som sa na nič, akoby ma pohľadom zmrazil. Pomali ale istý si sám sebou za začal približovať.
Musím povedať, že som z toho pohľadu dal husinu, a hlavne keď som už bol opretý o stenu medzi jeho rukami. Oblízol si pery a ukazal jeho ostré zúbky ,,K-kai? Čo to robíš?"
