Sexy matematikár!

Nádherný deň podľa mojich predstáv. Avšak_____

Hneď ako prišiel Justin domov tak sa veľmi potešil. V obývačke sa s Amy hrala Jazzy a v kuchyni sa pri káve zhovárali starí rodičia. Justin si bez váhania kľakol na kolená, roztvoril ruky a chcel, aby mu Jazzy vbehla do náručia. Tak sa aj stalo.

"Justin ahoj. Konečne si doma."

"Ahoj zlatko. Čo ty tu robíš? Prišla si ma pozrieť?"

"Áno, veľmi si mi chýbal tak som vytiahla starých rodičov sem."

"Strašne ťa ľúbim zlatino. Som rád že si tu."

"Je pekné počasie, pôjdeme niekam von?"

"Tak počkaj, ja som teraz prišiel. Dám si nejaký obed, potom pokecám tuto s dospelými a poto budem celý len tvoj. Dobre?"

"Dobre."

Jazzy s úsmevom súhlasila a šla späť do obývačky za svojími hračkami.

"Ahoj Amy."

"Ahoj."

S milým úsmevom sa privítal aj s ňou. Aj napriek tomu že s avčera rozišli, prišiel ku nej a pobozkal ju na líce. Robil to aj pred tým a nevidel dôvod na to, aby to neurobil aj teraz. Potom prišiel do kuchyne za starými rodičmi, objal ich, posadil sa na stoličku a pustil sa do obeda, ktorý pred neho práve položila stará mama. 

"Justin, musím sa ťa niečo spýtať."

Vážnym tónom v hlase začal starý otec tento rozhovor.

"Tak sa pýtaj. Pokojne, čokoľvek."

"Vieš. Je to už asi týždeň čo mama umrela. Vieš že ona nechcela byť pochovaná ale spálená. Zajtra má ísť do krematória. Chcela aby si pri tom bol aj ty. Nemôžeme ťa do ničoho nútiť ale spýtať som sa ťa to musel."

"Ja neviem. Mám sa pozerať na to ako ju pohlcujú plamene?"

"Ja viem, je to ťažké. Ona to tak ale chcela."

"Uvidím. Možno tam budem."

"Justin prosím."

"Kedy?"

"O jedenástej doobeda."

"Som v práci."

"Preboha, to si nemôžeš vybaviť voľno Justin? Veď to bola tvoja matka!"

"A ja som bol jej syn. A pozri čoho bola schopná."

"Mal by si jej to odpustiť."

"Teraz sa chcem naobedovať."

Justin ukončil rozhovor tým, že odvrhol pohľad od starého otca na svoju porciu obeda a vložil si sústo do úst.

Amy sa zatiaľ celý čas hrala s Jazzy na skrývačku, aby maličká nemusela počúvať veci ohľadom mamičkinej smrti. Justin dojedol obed a riad vložil do umývačky. Postavil sa a vybral sa smerom ku dievčatám. Sadol si na gauč a čakal, kým Amy nájde Jazzy a vrátia sa do obývačky aj oni. Keď sa tak stalo, chvíľku sa Justin rozprával s Amy o rôznych veciach. Ako zvyčajne. A malá Jazmin len počúvala. Občas, keď sa jej niečo nepáčilo, tak prehodila prá slov a potom zasa len tíško sedela a sledovala svojho bračeka. 

"Tak, a kam by si chcela ísť?"

Milým tónom v hlase sa spýtal Justin malej princezničky.

"Ja neviem. Kamkoľvek, Len aby sme boli spolu."

"Tak teda mesto? Príroda? Auto? Alebo ja neviem miláčik. Ako si to predstavuješ?"