Sexy matematikár!

Mafiánska dohoda

Hneď po tom ako Jazzy oznámila príchod Lukasa k Justinovmu domu, Justin pevne chytil Jazzy za ruku, povedal jej aby sa šla skryť k mame a aby všetci odišli do bezpečia. Niekam, z kade budú môcť veľmi rýchlo utiecť pred Lukasovým hnevom ale zároveň tam budú v bezpečí. 

"Jasmin bež a na nič sa nepýtaj! A ani vy nie! Kalye, týka sa to hlavne teba, bež a nevychádzaj. Jasné? Až pokiaľ tu nebude sto percentná istota že je preč, nevychádzajte! Nikto! Nech sa deje čokoľvek." 

Justinove slová až boleli. Na city tu však nebol priestor. Všetci sa museli skryť a poslúchnuť Justinove príkazy. Keď bolo všetko tak ako malo, zpoza dverí sa ozývalo čoraz hlasnejšie Lukasovo volanie na Justina. 

"Noták! Justin buď ako správny muž a ukáž sa mi!"

Lukas provokoval a Justinovi to prihadzovalo čas na vymyslenie stratégie. Ale bol najvyžší čas otvoriť. Zhlboka sa nadýchol, kľučku chopil pevne do ruky a rýchlo otvoril.

"Správny chlap? Prepáč, správny chlapy sa neoháňajú v kluboch zbraniami na niekoho kto im chce dať cez hubu. Správni chlapi dovolia útočníkovi aby im cez hubu dal."

Justinova taktika bola oveľa lepšia ako tá Lukasova. Ten sa nezmohol ani na jedno protiútočné slovo, preto prešiel hneď k veci.

"Vieš, mrzí ma to čo som ti urobil. Zomlelo sa to tak rýchlo, vieš ja som ti nechcel...." 

Justin nedovolil aby ten hajzel dokončil jeho hnusné klamstvá. Zakročil hneď a zvolil priamejšiu cestu.

"Netáraj mi tu somariny. Si zabijak. Je ti jedno či zabiješ muža, starca, ženu, invalida, dieťa, psa alebo vlastnú mamu! Oh, prepáč, zabudol som, presne kvôli tomu poslednému si sedel jedenásť rokov v base. Minul si veľa krémov na zadok však?" 

Lukasa sa zmocnil obrovský adrenalín a túha zbaviť sa Justina tak, aby ho už nikto nikdy nevidel. Ale vedel že ho potrebuje. Potreboval ho na to aby sa mal kto starať o Kalyeno dieťa. Inak by šla na políciu, ktorá by jej podala ochranu svedkov a Lukas a aj všetky jeho obchody by boli v ťahu. To nesmel dopustiť. Chytil Justina pod krk, hodil ho o stôl v obývačke a pri temene hlavy mu držal zbraň.

"Zabiješ ma? Noták! Noták! Stlač ten kohútik! Si sráč! Si sráč?! Stlač to!" 

Justin veľmi nahlas opakoval tieto slová. Chcel Lukasa dostať do rozpakov. To že sa ho niekto nebojí mu spôsobuje veľké výkyvy nálad, To bolo presne to čo potreboval. Hneď ako Lukas uvolnil zovretie zbrane, Justin sa chopil šance, Lukasa zo seba zhodil a zdvihol nabitú zbraň zo zeme. Sadol si na Lukasa tak aby sa nemohol brániť. Bol spacifikovaný. Justin mu pomaly prikladal hlaveň na krk a blížil sa k ústam. Potom mu po nose prešiel medzi oči a veľmi nahlas zakričal.

"Bum! Bum! Bum! Bum! No čo ty hajzel?! Máš pocit že sa nechám odrb ať takým skurvysynom ako si ty? Zabudni ty hajzel. Tu si v mojom dome, je ti to jasné? Možno som len skurvený učiteľ na skuvenej vedeckej strednej škole či čo to je. Ale nezabudni že niekoľko rokov žijem v ulici, v ktorej vlásne vojna medzi tými vašimi dvomi skurvenými gangmi! Niečo som sa naučil a teraz som ťa položil na lopatky tvojou vlastnou zbraňou!" 

Justin si túto chvíľu moci veľmi užíval. Lukasa stále držal v polohe, z ktorej sa nemohol dostať a začali sa vyjednávať podmienky.

"Čo odo mňa chceš ty biela riť?!" 

V Lukasovi sa zrazu začala naberať odvaha. Sám nevedel za kade ale nedarilo sa mu to. 

"Ou fajn! Ak sa chceme hrať na *Pozri aká farba to je* chcel by som v prvom rade kakaovú čokoládu. Alebo vieš čo? Nie! Rovno horkú! Tá je čierna takmer ako ty! Alebo takto, tie čiarne čokolády si nechaj pre tie svoje čierne gorily, kŕm ich ňou a prikáž im aby tie svoje čierne rite stiahli z tejto štvrte! Toto je pokojná oblasť a ja nedovolím aby sa tu niekomu niečo stalo! Rozumieš? Ale už ma táto hra na farby nebaví. Vôbec, takže ak nesúhlasíš, rád túto hru ukončím. Ku čiernej pridám aj trocha jasne červenej, stačí aby som stlačil túto spúšť a tým hru vyhrám. Čo ty na to?"