Sexy matematikár!

Prečo práve ona?!

Po otázke nastalo chvíľku ticho. Justin sa pokúšal ale stále začať rohovor a položil jej otázku ešte raz.

"Odpovedz mi! Čo si to so sebou urobila?!"

Asi sa pýtate, kto pred dverami stál. Bola to jeho mama. Opitá a úplne mimo reality. 

"Vráť mi moju dcéru!"

"Prosím? Ty si naozaj myslíš, že v takomto stave ti dám Jazzy?"

Porela sa mu priamo do očí a pokúsila sa mu oponovať, no alkohol ju premohol a jemne ju hodilo do boku. Keby ju Justin včas nezachytil, spadla by. Nechcel aby ju Amy a hlavne Jazzy videli v takomto stave, ale preč ju poslať tak isto nemohol. Neostávalo mu nič iné, ako avolať starého otca.

"Čo sa to tu deje?"

"Nechce mi vrátiť moju dcéru!"

"A dobre robí! Opäť v tom lietaš? Nemala si dosť problémov?! Zblánila si sa?"

"Čo? Aké problémy?"

Do rozhovoru sa zaplietol aj zmätený Justin. Nevedel o čom hovoria. Vlastne, nerozumel vôbec ničomu, čo sa práve dialo.

"Daj mi pokoj a pusti ma za ňou!"

"Prosím ťa, zavolám ti TAXI, odvezie ťa do hotela a  tade odídeš domov. Jasné?!"

Oponoval jej starý otec.

"Ja bez nej neodídem!"

"Mami, prečo to robíš? Prečo to robíš jej? Starým rodičom? A mne? Baví ťa niekomu stále strpčovať život?"

"Drž hubu! Na nič som sa ťa nepýtala!"

"Prosím? Mám držať hubu?"

"Hej vy dvaja! Upokojte sa! Uvedomte si že ste syn a matka!"

"Nie starký, ona moja matka už nie je."

S hnevom v hlase vyslovil túto vetu a potom otočil hlavu smerom k matke.

"Vypadni. Je mi jedno kam! Je mi jedno čo s  tebou bude! Vypadni. Ak neodídeš, zavolám políciu. Jasné?"

Ani nečakal na odpoveď. Silno zabuchol dvere a s hnevom odišiel do spálne. Zabuchol za sebou dvere a sadol si na kraj postele v tmavej izbe. Rozmýšlal nad tým, čo sa práve stalo a vôbec nemal chuť rozprávať sa s niekym. Do očí sa mu tlačili slzy, ale udržal ich v sebe. Po pár minútach mu niekto zaklopal na dvere. 

"Zlatko, si v poriadku?"

"Amy, prosím, kašli na to."

"Nemôžem na to kašlať.."

"Kašli na to!"

Skočil jej do reči a jeho hlas bol hlasnejší ako zvyčajne.

"Justin, ja viem že sa hneváš! Ale nevybíjaj si svoj hnev na mne! Jasné? Uvedom si, že ak sme spolu, tak ja pri tebe budem stále. Keď budem vidieť že sa hneváš, budem pri tebe a budem sa snažiť o to, aby si sa hnevať prestal. Ak ti bude smutno, tak budem pri tebe a budem sa snažiť o to, aby ti smutno nebolo. Vzťah je o tom. A ak moju pomoc nepotrebuješ, som tu zbytočná nie?"

"Ja ju potrebujem zlato. Potrebujem aj teba. Ale jednoducho, niesom zvyknutý na to, že mi niekto pomáha riešiť moje sračky."

"Tak si na to zvykni."

"Tak fajn. Prepáč."

"Nič sa nestalo."

Amy ku koncu tohto rozhovoru už sedela tesne pri ňom a obíjmala ho. Hladkala ho po chrbte a dávala mu jemné bozky na líce. Vyčarovala na jeho perách úsmev a dostala ho do trocha lepšej nálady. Justin svoje ruky prehodil okolo jej pásu a potiahol ju bližšie k sebe. Ich pery sa spojili a počas toho ako sa bozkávali, ju Justin ačal pomaly dávať do takej polohy, aby ležala. Keď už bola úplne uvolnená, prehodil cez ňu jednu nohu a ocitol sa nad ňou. Jeho dlaňami držal tie jej a spoločne boli položené na posteli nad Amynou hlavou. Manali sa spolu a užívali si vzájomné jemné bozky. Možno by to pokračovalo aj ďalej, ale niekto im zaklopal na dvere spálne.