Porušenie pravidiel [pozastavené]

Holubička

Vďačne som sa na ňu usmiala a stavala sa na odchod. No zastavila ma ešte Jacobova ruka.

,,Si v pohode sestrička?" zahladel sa mi do očí a snažil sa nájsť odpoveď.

,,Jaska, ja...len potrebujem ísť na vzduch." jemne som sa na ňho usmiala a rýchlo pálila z tej hali preč. Furt ešte nie som stotožnená s tým, že musím prejsť všetkým odznova. Teraz by som sa určite smiala s babami na chodbe a robili by sme si srandu z prvákov. Boli sme najlepšie trojka. Len ja Caitlin a Elizabeth. Boli sme vážne dobré kamarátky. Jediné štastie čo mám je, že Caitlin býva v Siltowne tiež, a môžme sa stále stretávať. S Elizabeth to už bude tažšie, kedže býva v Miltowne. No Caitlin nechodí na túto školu so mnou. Vybrala si niaku odbornú školu a čo som si s ňou zatial písala, tak sa jej tam moc páči, čo som velmi rada. O Elizabeth nemám zatial žiadne informácie, no povedali sme si, že ju s Caitlin niekedy pôjdeme pozrieť.
Poslednýkrát som sa otočila a keď som uvidela ako sa Jacob s Amber spokojne o niečom rozprávajú a pritom napínavo všetko sledujú, musela som sa nad nimi pousmiať. No zrazu ma niekoho rameno skoro zvalilo na zem. Dotyčný mi tak tresol do ruky, že mi tam ostane modrina hádam až do smrti. Skoro som sa neudržala no, využila som svoju obdratnosť a rýchlo som sa vratila do pôvodného stavu, v akom som stála. Jeho ruky sa ma snažili zachytiť, no velkú snahu o moju záchranu neprejavil. Mal totiž plné ruky práce, aby udržal na nohách sám seba pričom sa snažil nepustiť niaky papier, čo držal v ruke.

,,Auu.." pošúchala som si svoju ruku a sledovala, ako papier, čo pred chvílou držal v ruke, pomaly padá na zem.

,,Ježiš, čo nevieš dávať pozor?" vyprskol na mňa, ani sa na mňa nepozrel a chcel odísť, no toto si ja nenechám. Len som sa mu chcela slušne ospravedlniť a on toto? Ako chce dotyčný. Začal si si vojnu.

,,Prosím?! Ja?!" zvýšila som trocha hlas. Hneď na to sa tam zjavila jeho partia v podobe 4 dalších chalanov, ktorý nás len mlčky pozorovali. ,,Robíš si srandu?!!" upriamila som na ňho môj vraždiaci pohlad a naše oči sa prvýkrát stretli. Zvláštne. Jeho pohlad zrazu zmäkol a na jeho tvári sa zjavil úškrn.

,,Alečooo... Holubička sa nám stratila?" Wtf? Holubička? O čo mu ide? Chcela som mu niečo odpovedať, no znova sa ozval.

,,My sa ešte nepoznáme, čo?" oprel sa o stenu, čo bola hneď pri mne a povýšenecky ma sledoval. ,,Ja som Tayler Jones. Teší ma." vystrel predo mňa ruku a čakal na to, kedy sa mu predstavím ja.

Chvílu som premýšlala, čo spravím, a poriadne si ho premerala. Mal na sebe špotový dres, takže športovec. Nechcela som tam byť už ani o minútu viac, no nakoniec som svoju ruku vložila do tej jeho a potriasla s ňou.

,,A mňa to vôbec nezaujíma." odvrkla som, buchla ho ramenom tak ako on mňa pred tým, a odišla. Počula som, ako chalani, čo stáli za nami vybuchli do smiachu a začali hvízdať. Musela som sa sama pre seba uškrnúť.