Porušenie pravidiel [pozastavené]

Učebňa č. 099

Ďalší deň bol o niečo lepší, len vďaka Grace a Amy. Sú to moje nové spolužiačky a hneď pri skrinke za mnou prišli a skoro so všetkými mojími spolužiakmi ma zoznámili. Aspoň to nebolo až také trápne, keď sa o to snažila triedna. Nepamätám si skoro nikoho, ale je mi to v podstate jedno.

Po tretej hodine som si potrebovala vymeniť učebnice a baby išli so mnou. Sú strašne zlaté a hlavne Amy. Nebojácna, ale zároveň milá a priatelská. Myslím si, že si budeme rozumieť. Zoznámili ma ešte s jednou babou, ktorá vyzerá strašne milo. Volá sa Chralotte. Všetci sú tu naozaj zlatý a dokonca som mala z tejto školy aj dobrý pocit. Pokial neprišli tretiaci.
Všetky baby začali hneď slintať a oni si úplne užívali ich pozornosť. Už som chcela odtial odísť, no zastavil ma jeden z hlasov.

,,Ale, ale... Naša holubička." žmurkol na mňa Tyler a zastavil sa pri mojej skrinke.

,,Ale, ale... Namyslený idiot." falošne som sa usmiala a otočila sa na odchod, no chytil ma za zápästie a pritiahol ma k sebe bližšie.

,,Nemysli si, že odtialto odídeš bez toho, aby som poznal tvoje meno." nahodil na mna svoj úškrn a moje zápästie držal stále silnejšie a silnejšie.

,,Pusti ma!" snažila som sa mu niako vyvliecť, no moc sa mi to nedarilo. Svojím stiskom si ma priťahoval k svojmu telu a ja som začala na sebe cítiť všetky tie pohlady.

,,Najprv mi povec meno." uškrňal sa čoraz viac.

,,Až keď ma pustíš." snažila som sa vyjednávať, no aj keď ma nepozná, tušil, že by som mu to aj tak nepovedala.

,,Tvoje meno holubička."

Chvílu bolo ticho. Len sme si hladeli do očí, no nakoniec som mu tichým hlasom povedala ako sa volám ,,Emily."

Usmial sa. Ale inak ako doteraz. V jeho lícach sa spravili jamky a tento úsmev mi prišiel naozaj úprímný. Ani sa nečudujem. Získal predsa čo chcel.

,,A druhé meno?" V jeho očiach žiarili iskričky, no ja som ho stále prepalovala očami.

,,Rose." povedala som a videla, ako troška znervóznel.

,,Ehm... T-to je priezvisko?" trochu si odkašlal, aby to nevyzeralo tak trápne, ale ja som sa začala strašne smiať.

,,To zisti sám." povedala som, konečne si vytrhla svoju ruku z jeho zovretia a nechala ho stáť pri skrinke ako priklincovaného. Keď už som bola v bezpečnej vzdialenosti, hneď za mnou pribehli baby.

,,Odkial sa poznáte?"  vyzvedala Grace.

,,To je najväčší casanova z celej školy Emily. S ním si určite nič nezačínaj." hovorila mi do duše Amy.

,,Neboj sa Amy, žiadne plány s ním nemám. Jediné, čo mám práve v pláne, je sa ísť dobre najesť lebo som mega hladná."

Amy sa zachichotala a ukázala mi, že ju mám nasledovať.

,,Máme ešte dve hodiny. Jednu v učebni 302 a potom v učebni 123, takže to celkom super vychádza." nechápala som o čom kecá, ale aj tak sme spolu s Grace kráčali za ňou. Asi po troch minutách sme sa ocitli pri dverách s čislom 099 a Amy prudko otvorila dvere.

,,099? To je zvláštne číslo nie?" čudovala som sa, lebo pri ukážke školy mi Jacob žiadnu učebňu s týmto číslom neukazoval.

,,Je to špeciálne číslo." žmurkla na mňa Amy a vošli sme dnu. ,,Ak sa sem chceš dostať musíš silno potlačiť dvere, aby sa ti otvorili. Väčšina ludí si myslí, že sú zamknuté a preto sem nechodí, no my sme to tu prekukli." vysvetlovala mi, zatial čo ukazovala na dvere. Rozhliadla som sa po učebni no ničím zvláštna mi neprišla.

,,Furt ti to nedochádza Emily?" opýtala sa Grace a ja len pokrútim hlavou.

,,Odtialto sa dostaneš do každej jednej učebni na škole." povedala Amy akoby to nič nebolo a začala mi všetko ukazovať. Všetky vchody a dvere. Ak do umyvadla hodím 2 centy, ukáže sa mi učebna s číslom 254. Ak vyberiem knižku dejepisu pre 5 ročník základnej školy, dostanem sa do jedálne. Vysuniem šuflík na učitelskom stole, som na záchodoch na štvrtom poschodí.

,,Waaaau. To si snáď robíte srandu? To je úžasné!" bola som z toho úplne mimo.

,,Ale to najlepšie ešte len príde. Ak si hladná a ešte sa neblíži obedová prestávka, musíš len na tabulu napísať "HAM" a otvorí sa ti vchod do tajnej kuchyne."

,,Tajnej?" nechápala som. Bola som strašne zmätená ale zároveň aj plná štastia, že mi to povedali a natolko mi dôverujú.

Grace sa uškrnula a hned na tabulu písala slovo "HAM". Neboli to žiadne kúzla len veda. Bol to ako stroj ktorý sa aktivoval, keď ste mu dali správne heslo. Hneď po otvorení správnych dverí ma baby ťahali do tmavej uličky. Išli sme len chvíku a zrazu sa pred nami objavila malá miestnosť s velkou chladničkou a dvoma stolmi pre štyroch.

,,Tadá!" ukázala Grace na chladničku a ja som sa rozosmiala.

,,Ak si hladná, kludne ju použi. Malo by tu byť vždy niečo na zahryznutie. My to využívame celkom často." povedala Amy a už hneď otvárala chladničku. Mala pravdu. Bolo tam toho naozaj vela. Od jogurtov po piškótový koláč.

,,Tak toto je pecka. Kto to tu všetko nosí?" otočila som svoj pohlad na Grace, ktorá sa už napchávala čokoládou.

,,Všetci, čo o tomto mieste vieme, sem raz za čas niečo donesieme." odpovedala mi Amy pričom sa usmievala. ,,Napríklad, tento jogurt je určite od Isabell. Len ona si totiž kúpi stračatelový, keď dobre vie, že nikto iný ho nemá rád." nahnevane položí stračatelový jogurt na stôl a začne hladať v chladničke niečo lepšie. Nevyzeralo to tu vôbec staro. Práveže naopak. Podlahu zdobili parkety, tmavohnedej farby a steny boli krémovo biele. Všade tu boli povešané obrázky ludí a ich spoločné zážitky. Dokonca tu je aj tabula na kreslenie.

,,Takže, ak si niečo odtial zoberiem, stačí, ak na ďalší deň donesiem niaky koláč?" ujala som sa slova.

,,Nemusíš zrovna koláč. To je predsa to najviac čo tu máme, stačí len niaky jogurt, kludne aj salám alebo šunku. Ničomu sa nebránime." usmiala sa na mňa Grace a ja som jej úsmev s rovnakou radosťou v očiach opätovala.