"Mafián"

1.kapitola

Nemám rád ľudí. No, to je možno zlý úvod ale nič iné ma nenapadá keď sa pozerám na tieto vyľudnené ulice plné odpadkov a mŕtvych zvierat. Napriek tomu tu chodím rád, pretože tu ľudí fakt nestretnem, aspoň teda v tejto hodine.

Od mokrého asfaltu sa odrážali bledé lampy a celkovo to tu tvorilo atmosféru temna. Prechádzal som popri opustených bytovkách a fajčil jednu cigaretu za druhou. Ešteže aspoň na ne mi ostali peniaze. Poslednú tisícku som rozprášil s Mašom pretože sa neskutočne nudil ale samozrejme na svoje radovánky nemal peniaze. Maš je len skratka od Tomáša, ale za tie štyri roky čo ho tak volám si zvykol. Boli sme spolu na strednej no a teraz, rok po skončení, žijeme tak nejak na ulici.

Samozrejme, že nie doslovne, stále sa niečo nájde, buď spím v baroch alebo u nejakých dievčat a ráno sa vyparím a kolotoč začína odznova. Popravde ma to už ani nebaví ale tak nejak sa z tohto chaosu stal môj život.

Moje prázdne kecy v hlave prerušil tlmený zvuk, ako keď sa niekto snaží kričať cez hrubú vrstvu látky. Keďže tu by fakt nemali byť ľudia, so zdvihnutým obočím som šiel za zvukom a zastal som za rohom prázdnej bytovky.

"Bože, nemykaj sa toľko! Chceš facku abo čo?" zasyčal potichu chlap, ktorého som videl spoza rohu. Ťahal niekoho zabaleného v deke, no mal čo robiť, lebo deka sa neskutočne vzpierala a mykala. Druhý chlap stál pri ňom, ale nevyzeral že by mu chcel pomôcť.

"Čo tam stojíš ako tĺk? Asiže mi pomôž ne?!" zasyčal o trochu hlasnejšie ten prvý.

"Ticho! Čakaj chvíľu!" obzeral sa ten tĺk a keď sa pozrel mojím smerom okamžite som sa tresol o roh bytovky aby ma nevideli ale moc potichu to nebolo. Som totálne v keli.

Akonáhle som sa trochu spamätal, začal som utekať druhým smerom, ani som sa neobzeral. Samozrejme, nohy mi zamrzli hneď ako som počuj "Stoj!" a šťuknutie zbrane neďaleko za mnou.

"Nechajte ma," povedal som pokojne a pomaly sa otočil k chlapovi so zbraňou namierenou pekne do mojej hlavy.

"Aby si ušiel hneď na políciu a bonzol nás? No nie," zarehotal sa tĺk ale hneď potom zvážnel.
"Čo tu hľadáš?" uprel na mňa pohľad a aj keď bol dobrých 5 metrov odomňa, videl som že už teraz ma z duše nenávidí, že som mu prerušil večerné plány.

"Pozri. Len som sa prechádzal, nič som nevidel nepočul a nič nepoviem, okej? Nie je to prvýkrát čo som takto niekoho vyrušil, takže neboj." povedal som naoko pokojne ale vnútri som panikáril. Bolo to prvýkrát čo som videl ako niekoho unášajú a úprimne som mal chuť tomu v deke pomôcť. Ale mŕtvy by som mu moc nepomohol a s tou zbraňou namierenou na mňa asi nič nevymyslím.

"Hmm.. pohoďák.." podišiel bližšie a obzeral si ma ako nejakú šľapku. Ale pri tom slabom svetle z lámp aj tak isto nič nevidel.
"Vieš, že hľadáme posily? Nemáš záujem?" konečne zaistil a zložil zbraň načo som si vnútri doslova vydýchol.

"Záujem o čo presne?" povedal som a automaticky som vybral ďalšiu cigaretu a zapálil si. Úprime, robota by sa mi zišla, veď pomaly nemám ani na jedlo kvôli Mašovi.

Tĺk sa letmo obzrel za parťákom a potom sa ku mne otočil: "My sme ako keby..noo.. vymahači daní akurát že trochu brutálnejší. Inými slovami, mafiáni ktorí pracujú pre veľké ryby. Ideš do toho abo ne?"

A veď už prakticky nemám čo stratiť, tak čo.

"Idem."