"Mafián"

6. kapitola

Zobudil som sa na tom istom koberci, takže ma asi len nechali ležať keď videli že už nevnímam. Vstal som a okamžite mi vystrelila bolesť do celého tela načo som sa len zvalil na gauč a zastenal. Skurvysyni. Si myslia že keď som tu nový budem ich fajčiť koľko si len povedia? Tak na to môžu rýchlo zabudnúť.

Po dlhej chvíli som sa odvážil opäť vstať a dokríval som do kuchyne kde som našiel ľad v mrazničke a zabalil som ho do utierky. Onedlho prišla slúžka a keď ma uvidela s ľadom na oku a s krvou po celom ksichte, vzdychla a namočila ešte jednu utierku.

"Ukáž, umyjem ti to." dala mi preč ľad a utierka sa rýchlo zmenila z bielej na ružovo červenú.

"Sú to idioti, musíš sa naučiť brániť." doutierala mi ksicht a vstala k skrinkám. Vybrala asi paralen a podala mi ho s pohárom vody.

"Práveže toto mám za to že som sa bránil." precedil som medzi zuby a zapil tabletku. Keď som videl ako si ma obzerá, pozrel som tiež na svoje oblečenie a skonštatoval som že mi treba nové.

"Najlepšie je si nájsť parťáka, sám ich nezvládneš. Oni sa síce hrajú na jednu veľkú rodinu ale sú tu skupinky po dvoch, troch alebo štyroch a tí držia spolu. Ku nejakej sa pridaj a budeš v pohode." otočila sa a odišla kamsi zadným vchodom kuchyne.

Nechcelo sa mi ju nasledovať a tak som len sedel a pil vodu. Ako si mám nájsť parťáka, keď si ani len neviem zohnať zapaľovač?

Po chvíli som to s tým ľadom vzdal a vybral sa späť do izby. Sedel som na posteli asi hodinu a premýšľal ako to teraz bude ďalej alebo ako by som mohol ujsť. Ibaže to druhé je prakticky nemožné. V zúfalstve som pozrel na stenu oproti, keď mi napadlo že za tou stenou sedí Simon a ktovie čo robí.

Vstal som a prešiel ku kľučke k jeho izbe a pozrel skrz. Chalan sedel so zvisnutou hlavou ale nespal.

"Si hladný?" opýtal som sa,načo zdvihol pohľad a usmial sa. Ja som sa usmial tiež ale len preto, lebo jeho kučeravé vlasy mu vytvárali hniezdo na hlave a zviazaný o stenu úplne vyzeral ako na psychiatrii. Prikývol, načo som sa otočil a šiel zháňať jedlo a kľúče od jeho dverí.

Cestou do kuchyne som prešiel okolo blonďáka leča, ale namiesto ďalšej bitky som schytal iba nenávistný pohľad a ramenom mi tresol do môjho, akoby som mu na tej veľkej honosnej chodbe zavadzal. Neriešil som to a došiel rovno cez kuchyňu k chladničke. Pozbieral som čo najviac vecí ktoré sa dajú dať na chlieb a otočil sa k pultu.

"To si až tak hladný?" prehodil niekto a tak som sa obzrel za hlasom. Asi dva metre odomňa stála iná slúžka a hrala sa s vlasmi.

"To je pre Simona." odvetil som a pokračoval v príprave chlebíčkov.
Moje staré ja by po nej hneď vyštartovalo ale po tomto všetkom som jej mal normálne chuť vylepiť a povedať jej nech ma nechá na pokoji.

"Vieš, keď tu už robíš slúžku namiesto nás, čo keby si aj mne niečo spravil?" oprela sa o pult oproti mne a zahľadela sa mi do očí. Už teraz ľutujem čo jej spravím ale fakt dnes nemám náladu.

Naklonil som sa tesne ku nej, čo jej vybilo dych a potichu povedal: "Vieš, robím namiesto vás, lebo vy ste prešli zo slúžok za kurvy a kurvám jedlo fakt nerobím."

Vypleštila na mňa oči a odtiahla sa. Ja som pokračoval v príprave bez slova ale v hlave mi niečo nadávalo, že som nevyužil príležitosť. Keď odišla, udrel som päsťou do stola, ale kašlal som nato. Musím sa sústrediť na to čo je, nie na to čo by mohlo byť.