"Mafián"

5. kapitola

Tá facka ma prakticky otočila a až mi zabehlo keď som uvidel, že mi ju strelila tá slúžka. Asi predsa vie byť aj zlá.

"Nemáš tu čo obšmietať! Marš do kuchyne! Šéf ťa volá." zamrmlala a vydala sa po chodbe. Zas a znova som šiel za ňou aby som trafil a onedlho sme sa ocitli v kuchyni kde sedel len sivý kulturista a čakal na mňa.

"Našiel Simona." oznámila slúžka a odkráčala preč. Na tú vetu kulturista len pokýval bradou a premeral si ma.

"Takže to budeš mať o to jednoduchšie. Ako si videl, chalan je zavretý a má sa dobre. Tvoja úloha bude mu nosiť jedlo alebo keď už bude neskutočne páchnuť, odnesieš ho do kúpeľne k slúžkam. Treba naňho dávať pozor, veľmi rád uteká, debil. Inak, ja som Šéf aby si vedel, takže bacha na mňa." zasmial sa ale keďže vzbudzoval prirodzenú autoritu, len som prikývol bez úsmevu. Nechcem skončiť s odseknutým palcom.

"Prečo tu je?" spýtal som sa uvoľnene, akoby som sa ho pýtal čo je na obed.

"To ty nejako nebudeš riešiť. A naviac, budeš tu vlastne poskok, takže keď ťa niekto niečo popýta spraviť, bez slova to zrobíš, rozumieš?" uprene mi pozrel do očí až mi prebehol mráz po chrbte ale pomaly som prikývol. Tak nejako chcem žiť, takže musím prikyvovať. Dúfam že to budú nejaké normálne úlohy, otrok zase nebudem.

Šéf kývol rukou že môžem ísť, tak som sa vydal na poschodie do izby, kde ma už čakal nejaký blonďavý týpek vyškerený ako lečo.

"Nemáš skriňu, že?" usmieval sa od ucha k uchu až mi bolo zle a premýšľal som na čom asi fičí.

"Nie, ty mi ju máš dať či čo?" prehodil som a už som sa tešil kedy od mňa vypadne. Veselo prikývol a ukázal mi že mám ísť za ním. Došli sme do trochu väčšej izby ako bola moja a pri dverách už bola pripravená malá skrinka. Pomyslel som si, že aj tak nemám veci čo by som do nej dal ale tak to sa vyrieši potom.

Prišiel som k nej a chystal sa ju zdvihnúť, keď som počul zamykanie dverí a ten sprostý blonďák ma zkopol do kolien. Zrúkol som a šiel sa dvihnúť ale držal mi pevne hlavu a obišiel si ma takže som pred ním kľačal ako taká šľapka.

"Myslíš že ti tú skrinku dám len tak?" zaškeril sa a začal si rozopínať rozporok. To ma už akosi prebralo z prvotného šoku a vpálil som mu pravý hák rovno do gulí. Myslel som si, že nás našla slúžka alebo niečo, ale zistil som že ten krik ide z neho a začal som sa smiať. Blonďák sa pomaly zosunul k zemi a ja som vstal.

"Dík za skrinku." prehodil som a odomkol dvere keďže debil nechal kľúče v zámku. Skrinku som si pekne preniesol do izby a cestou som ešte skontroloval Simona, ale asi spal. Krv mu už netiekla ale mal krvavú celú ruku a stehno na ktorom ju mal položenú. Musím zistiť prečo tu je, aj keď mu asi nepomôžem.

Pár hodín som strávil na izbe ale keď som zistil že som stratil zapaľovač, vybral som sa hľadať si kamošov. Dole v jedálni boli dvaja čo hrali karty a našiel som obývačku kde asi piati pozerali futbal.

"Nemáte dakto oheň?" prišiel som ku gauču a pozrel na osadenstvo. Chyba.

Spoznal som jedine kamaráta leča a už som vedel čo bude nasledovať. Všetci sa ako na povel zamračili a jeden zavrel dvere. Sakra, ani si nechcem predstaviť čo teraz príde. Ale nejdem sa nejako brániť, len by som si prihoršil.

Ako prvé som cítil päsťovku cez ksicht a ruky mi automaticky vystrelili k tvári. Hneď nato som už bozkával zem a cítil som kopance z každej strany.

"Nepočul si šéfa? Čo ti prikážeme, to splníš, aj keby si nám mal robiť kurvu!" to posledné slovo ešte zosilnil silným kopom do brucha, takže som tam len stenal a zvíjal sa. Myslel som, že to nebude mať konca ale niekto to prehnal s kopom do hlavy takže to bolo posledné čo som vnímal.