"Mafián"

7. kapitola

Pripravil som zo štyri chleby keďže som nevedel ako dlho Simon nejedol a šiel som zháňať kľúče. Mala by ich mať tá hlavná slúžka, čo mi radila pridať sa do party.

Prešiel som zadným vchodom kuchyne a ocitol som sa na rozľahlej záhrade. Kam som sa obzrel, videl som dokonalý trávnik a malé kríky, alebo stromy, čo ja viem. Bolo vidno, že niekto si tu dal fakt záležať.

Chvíľu som len tak zazeral a prepočítaval, koľko hodín mu to asi tak mohlo trvať, a ako môže vôbec niekoho záhradničenie baviť, keď som sa rozhodol, že to nechám tak a nájdem svoju obľubenú slúžku, a.k.a. naoko roztomilú babičku. Dlho mi to netrvalo, a zahliadol som ju polievať kvety pri jednej z malých fontán, asi tak sto metrov odomňa. Vybral som sa za ňou s úsmevom na tvári a keď ma zbadala, prevrátila oči a položila krčah na zem.

"Čo tu hľadáš, Peťo? Tu kamarátov nenájdeš. Vráť sa do domu a skús herňu." zobrala opäť krčah na polievanie a ďalej ma ignorovala.

"Chcem kľúče od Simonovej izby." zaškľabil som sa a čakal na jej reakciu. Iba dvihla obočie a zamrmlala: "Nájdi Táňu. Väčšinou má kľúče ona."
Keď videla môj pohľad, dodala: "Ryšavá, s modrými očami."

Prikývol som a vydal sa na novú misiu späť do domu. Tú, ktorú som pekne povedané poslal do riti, bola hnedovláska, takže u tej Táni som si to ešte našťastie nestihol posrať a tie kľúče by mi mohla dať. V kuchyni som dokončil Simonovi jedlo a s tanierom v ruke som sa vydal nájsť kľúče.

Nemal som ani len poňatie, kde by Táňa mohla byť, a tak som šiel prakticky za nosom, sem tam po schodoch a potom do ľavého krídla domu a znovu po schodoch. Keď som usúdil, že som sa asi stratil, uvidel som Dana, z ktorého ma ešte stále trochu boleli prsty, keď mi na ne stúpil celou silou.

"Čau, nevieš kde je Táňa?" spýtal som sa a snažil sa zakryť fakt, že by som mu jednu najradšej prijebal. Dano sa len zasmial a kývol hlavou smerom k jedným dverám na konci chodby. Pokýval som hlavou, akože ďakujem, a šiel tým smerom.

Keď som otvoril dvere, napadli mi hneď dve veci - som kretén, že som veril Danovi, a druhá, že ľudia by sa mali naučiť zamykať si dvere.

V izbe stála uprostred manželská posteľ, na ktorej sa dvíhala a klesala bruneta, s ktorou som už mal tú možnosť sa zoznámiť. Ako som počul steny chlapa pod ňou, doplo mi že sa volá Diana. V sekunde, keď sa obzrela aby zistila, kto ich vyrušil, som dvere zatrieskol a ocitol sa späť na chodbe, dúfajúc, že ma nevidel ani jeden z nich. Pozrel som pred seba či tam neuvidím Dana, ako sa na mne zabáva, no nebol tam. Zavrčal som a pobral sa hľadať inde.

Mal som pocit, že som už celý dom obehol najmenej dvakrát, keď som narazil na ryšavku, asi o hlavu nižšiu odomňa. Mala v rukách čisté poskladané uteráky a mierila do kúpeľne, ktorú som tam predtým ešte nevidel. Obzrel som sa a zistil som, že som pravdepodobne v úplne inej časti domu, než kde bývam.

"Hej, počkaj, ty si Táňa?" zastavil som ryšavku, ktorá si ma premerala od hlavy po päty.

"Áno, prečo? Kto si ty?" unudene odvetila a naklonila hlavu mierne doprava.

"Som niečo ako sluha, ako môžeš vidieť" ukázal som na tanier so sendvičmi, ktorý som stále nosil v rukách. "Máš kľúče od Simonovej izby? Chcem mu ich odniesť"

Táňa nadvihla obočie a šla odložiť uteráky. Keď sa vracala, obracala si vrecká, až kým z jedného nevylovila zväzok kľúčov. Podala mi ho a bez slova odišla.

Prezrel som si asi tak dvadsať kľúčov a premýšľal, ako dlho budem jeden po druhom skúšať kým sa trafím, keď sa zrazu vedľa mňa ocitol chlap, ktorému som bol po bradu a zrúkol:
"Čo ťa to napadlo, sledovať iných, keď si užívajú, ha? Tebe Diana nedá tak závidíš, čo?" Už už mi šiel tresnúť, keď sa mi zapol nejaký môj skrytý reflex a rozbil som mu tanier o hlavu.

Chlap zvrieskol a chytil sa za hlavu. Ja som len stál a s vytrieskanými očami som sledoval, ako sa sype pomaly k zemi a chleby so šunkou sa nasiakujú jeho krvou. To budem dlho vysvetľovať, ak vôbec.