"Mafián"

2. kapitola

Na tú vetu tĺk len prikývol a kývol mi nech idem za ním. Medzitým som aj stihol dofajčiť, ale povedal som si, že si ďalšiu nedám, aspoň zatiaľ. Došli sme naspäť k jeho parťákovi ktorý len podvihol obočie a čakal vysvetlenie.

"Mladý sa pridáva k nám," poklepal ma tĺk po ramene, načo chlap s, už teraz bezvládnym telom v rukách, len pomaly prikývol a začal ťahať telo po zemi, tak sme ho nasledovali. Fakt by som sa už mal spýtať na ich mená lebo tĺk a ten s telom v rukách je hrozné.

"Tak, mladý. Jak sa voláš?" povedal prvý. Na to, že som sa práve pozeral na asi mŕtve telo zabalené v deke som vyzeral celkom pokojne, čo bolo len dobre.

"Som Peťo. Je po ňom?" ukázal som na deku a pozrel na toho vedľa mňa.

"Pochybujem. Abo, Kajo?" Pomaly som rozoznával siluetu dodávky na konci ulice. Mafiánske auto ako vyšité - čierne SUV, proste taký ten typ, ktorý keď vás obehne na diaľnici, spomalíte a máte rešpekt.

"Nié, bože veď si počul šéfa, chce ho živého. Len si pospí debil." 'Kajo' s ním ešte naviac trepol o zem aby sme videli ako veľmi je ten chlap mimo.
"No a prečo si s týmto tu súhlasil Peťo?" došli sme k autu a Kajo nahodil telo do kufru ako nejakú batožinu. Ako, dvihnúť takto chlapa a hodiť ho ako nič, musí byť inak vymakaný.

"Lebo prakticky nemám nič iné na práci. A peniaze by sa zišli." mykol som hlavou, ale stále mi nešlo do hlavy ako môžu len tak niekoho zobrať medzi seba. Veď by som mohol byť poliš alebo čo. Niečo za tým bude. Ale budem sa tváriť, že im verím.

"Tak tých peňazí teda budeš mať!" zasmial sa ten ešte bez mena no vyznelo to skôr ironicky.
"Inak ja som Dano. Vitaj," povedal tĺk, takže ho konečne môžem v mojej mysli prekrstiť.

Nastúpili sme do auta a Kajo vyrazil. Šli sme nočným mestom a neskôr po diaľnici keď sme počuli z kufra hluk. Už teraz viem že to nebude dobré.

"Aa, spiaca krása sa prebrala. Odstav tam na odpočívadle. Podáme si ho."

Kajo ho počúvol a odbočil na malé opustené parkovisko. V momente keď vypol motor, bolo počuť ranu a štrk spopod nôh ako utekal preč.

"Čo to kurva..?!" Dano vyskočil z auta a namieril do lesa kde bežal ešte stále omotaný v deke ale nohy mal voľné.
"Stoj ti hovorím!"

Samozrejme, že nezastavil a tak sme už len počuli výstrel a v diaľke zaznel pád na suché lístie.
"Koledoval si si.." vrátil sa Dano k autu a nakukol dnu.
"Čo teraz?" pozrel na šoféra a potom na mňa akoby ja som mal nejaké riešenie.

"No čo, vy to upracte, ja volám šéfovi. Toto si posral, chcel ho.." začal Kajo a vybral mobil.

"Živého, ja viem, ja viém, ale rupli mi nervy no. Aj tak to bol debil, ne? No poď Peter, budeš mať prvú lekciu z našej brandže." cestou sme vybrali dve lopaty z kufra, nad čím som len dvihol obočie a zhlboka sa nadýchol a snažil sa neriešiť čo ešte majú v tom aute.

Chlapa sme našli hneď v tom nebol problém, ale vymyslieť kde ho zakopať, to bolo o inom. V živote som sa toľko nenamakal a to ma ešte nechal kopať ten hrob samého. Fakt je tĺk.

"Hotovo?" nakukol zhora Dano a keď zhodnotil že je to okej, dotiahol mŕtvolu.

Ja som sa chytil okraja a šiel som sa vyšvihnúť hore, keď som cítil ako mi stúpil na ruky až som zvrieskol.

"Jááu! Čo robíš boha?!" odskočil som dozadu a pozeral naňho zdola. Ďalej už len viem ako na mňa dopadlo krvavé telo a za ním aj hrudy hliny.

"A ty si uveril že pôjdeš s nami, tss, naivka." bolo ešte počuť, ale moja hlava už nezvládla to že na mne leží mŕtvola.