Nenávidím ťa Dylan...? :) 2 ✔️

Chýbaš mi.

,,Ak by som ťa tam zatvorila, neutiekol by si."usmiala som sa. Ukázal mi čarovný prst a odišiel.

,,Vráť sa!"zakričala som za ním. ,,Ty malý imbecil, s inteligenciou chaluhy a váhou ako slon! VRÁŤ SA!"rozbehla som sa za ním.

Otočil sa na mňa. ,,Vieš, koľkokrát si ma urazila?"

,,Neviem, pri 11 som prestala počítať."mykla som plecami.

Pretočil očami a rozbehol sa.

,,Hej!"

,,Neboj sa, ešte sa s ním stretneš. Príde k nám."potľapkal ma Thomas.

,,Budem mať príležitosť, rozkopať ho."

,,A pripraviť sa o možnosť, mať deti?"zhíkla Emily.

Zamračila som sa na ňu. ,,Sme kamaráti."

,,Verím ti, asi ako mačke."

Zaťala som päste.

,,Ideme už domov."ťahal ma preč Thomas. Nechala som sa odtiahnuť až k nám domov. Ľahla som si na posteľ a vykašľala sa na domáce.

,,Choď otvoriť!"zakričal na mňa Thomas z vedľajšej izby. Prinútila som sa postaviť a otvorila som vchodové.

,,Ahoj."usmial sa Dylan.

,,Čau."pustila som ho dovnútra.

,,Gratulujem."zatlieskal od schodov Tom. ,,Už nemusíš mať povolenie vstúpiť."

Zasmiala som sa a udrela ho.

,,Mňa nie!"skríkol Dylan a utiekol hore schodmi.

,,Zbabelec."pretočila som očami a vyšla hore schodmi. Vstúpila som do svojho kráľovstva.

,,Čo tu robíš?"zamračila som sa na Dylana. ,,Vieš, že som háklivá na svoju posteľ."

Usmial sa. ,,Áno. A ak by si sa rozhodla nakopať ma, nehľadala by si vo svojej izbe."mykol plecami.

,,Jéj! Tak predsa len máš tu inteligenciu. A teraz, ZLEZ Z MOJEJ POSTELI!"

,,Ale no ták. Keď sme spolu chodili, nevadilo ti, že spíme spolu."

,,Vtedy sme si boli veľmi blízky."prinútila som sa pohnúť z miesta a sadla si k nemu.

,,Aj teraz ťa môžem objať a povedať ti: "Sme si blízky, budeš spať so mnou v jednej posteli?"posadil sa.

,,Vieš, ako to myslím!"

,,Chýbaš mi."

MOJE CHALUHY! NEVIEM ODKIAĽ VÁM UKAZUJE KONIEC PRÍBEHU! MOMENTÁLNE MÁM MENŠIE PROBLÉMY S AKTUALIZÁCIOU :/ NEMOHLI BY STE MI PORADIŤ, ČO S TÝM?