Nenávidím ťa Dylan...? :) 2 ✔️

Výsosť.

Tiffany

Opäť škola :/ 

,,Odvezieš nás?"pýtala som sa otca po stý-krát.

,,Nie."

,,Tati!"

,,Prechádzka vám prospeje."usmial sa na mňa.

,,Prosím."hodila som naň ho prosebný výraz.

,,Nie."

,,Thomaaas! Poď mi pomôcť!"zakričala som. Priletel ako veľká voda.

,,Čo sa deje?"

,,Prekecávam tatina, aby nás odviezol do školy. Poď mi pomôcť."poprosila som ho. 

Postavil sa vedľa mňa.

Obaja sme vystrúhali najlepšie psie oči, aké sme dokázali.

Povzdychol si. ,,Ale švihnite si."

Dali sme si high five a utiekli po veci. 

,,Máte dve sekundy! Hop, hop, hop!"kričal otec a my sme nastúpili.

,,Ak budete nabudúce takto meškať, nechávam vás tu a pôjdete na pešo."oznámil nám.

,,Prídeš po mňa do školy?"

,,O koľkej končíš?"

,,O tretej."

,,Dobre, a ty ,Thomas?"

,,Ja idem s chalanmi."

Otec prikývol.

,,Píše si s frajerkou, nemôže ťa vnímať viac, než štyri sekundy."mávla som nad ním rukou.

,,Čo kecáš?"zamračil sa na mňa Tom. Vyplazila som mu jazyk.

,,Iba pravdu."

Ohnal som po mne rukou.

,,Za pravdu sa každý hnevá."zaškerila som sa.

,,Tati!"pozrel Tom na otca.

,,Má pravdu."usmial sa otec.

,,Tak to pekne ďakujem."

,,A vy sa čudujete, že vás nechcem odviesť do školy."

,,Ja som slušné vychované dievča, len on to nejako kazí."ukázala som na Thomasa.

Prebil ma pohľadom. ,,To slušné vychované dievča, by som ešte zvážil."

,,Mlč!"okríkla som ho.

,,Môžem ju vyhodiť von oknom?! Prosím!"

Otec pokrútil hlavou a pridal zvuk na rádiu. Ako, vďaka za podporu.

,,Uvidíme sa s tebou večer."pozrel sa na Toma. ,,A s tebou okolo tretej."kývol mi hlavou otec.

Rozlúčili sme sa s nim a vybrali sa do školy.

Pristavila sa pri mne Beth. ,,Pôjdeme do kaviarne po škole?"

,,Nie, otec ma odvezie domov."

,,A nezviezol by aj mňa?"ozvala sa El.

,,Hmm...neviem, asi áno."mykla som plecami.

,,A čo tak, opýtať sa brata?"navrhla jej Laura.

,,Nie vďaka, nechcem ísť s polovičkou školy."zamračila sa.

,,Opýtam sa a uvidím."

,,Dobre, tak ja idem, čaute."rozlúčila sa s nami.

,,Kde máš brata?"prišiel Dylan.

,,Neviem, ja nie som jeho mama."

Pretočil očami. ,,Ale do školy si s ním šla, že?"

Prikývla som.

,,A ktorým smerom išiel?"

,,Do triedy."

,,Ďakujem, Vaša výsosť."poklonil sa mi.

,,Máš povolenie odísť."usmiala som sa naň ho. 

Prikývol. 

,,Ale pred tým."zastavila som ho. Ukázala som na svoje líce. Usmial sa a pobozkal ma.

,,Dobrý chlapec."zaškerila som sa.