♥ You changed me ♦ (YoonKook) ♥ SK

♠ 2 ♠

Predo mnou stál sám diabol. Nie doslova, ale hej. A vedľa neho sám boh.  Presnejšie Rap Monster a ten nový chalan.

Vypúlil som na nich oči. Predsa len, nečakal som, že niekto môže byť tak sprostý a nevšimnúť si okolo idúceho.

Chcel som sa pohnúť ďalej, ale nemohol som. Ostal som ako omámený pozeraním na toho nového chlapca. Namjoon mu pomohol postaviť sa a nepekne sa na mňa pozrel. 

"Si v pohode Kookie?" spýtal sa Joon toho chlapca a on prikývol. Obidvaja sa pozreli na mňa. Bože... toto je trapas.

Akurát zazvonilo a mne odľahlo. Rýchlo som sa postavil a s tichým "prepáč" som utiekol do svojej triedy. Jéžiš, toto bude zas deň. 

(TAJM SKIP pretože si to môžem dovoliť a som lenivá písať o tom čo sa učili preboha načo vám to je ;-;-;-;-;)

Konečneee!!! Päť minút do konca poslednej hodiny. Som neuveriteľne šťastný že môžem vypadnúť z tohto pekla. Keď zazvonilo, všetci v triede sme si začali baliť veci, a potom ostatní z triedy vyleteli ako nepríčetní. Preto som si radšej počkal, a odišiel ako posledný. Došiel som k mojej skrinke a prezul sa. Mikinu som si dal do tašky, pretože si myslím že von je dosť veľké teplo na to aby som prežil bez mikiny. Vybral som si mobil a chcel som si dať sluchátka do uší, ale nikde som ich nemohol nájsť. Ach jaj, zas budem musieť kupovať nové. Toto je doslova radosť ty kokos. Zobral som si tašku a začal som kráčať k východu školy. Keď som vyšiel, a bol som asi 5 metrov od brány započul som niekoho utekať a kričať.

"Hej, ty!!! Počkaj!!!" niekto kričal. Pre istotu som sa otočil aby som sa uistil že nekričí na mňa. Pravý opak. Kričal na mňa a utekal priamo za mnou. Presne ten chalan do ktorého som dneska vrazil. Keď konečne ku mne dobehol, bol zadýchaný ako po... ehm... radšej nič.

"H-hej... Díky že.. si ma počkal... heh.... huff... P-počuj dneska... keď si spadol tak... ti vypadli sluchátka." povedal zadýchane a podal mi moje sluchátka ktoré mi pravdepodobne, ako povedal on, vypadli keď sme do seba vrazili. 

"Ďakujem." odpovedal som mu potichu a on sa na mňa len pozrel. A usmial sa. 

"Tak uhm... Keď už sme teraz tak tu. Tak moje meno je Jeon Jungkook." usmial sa a podal mi ruku. 

Chvíľu som na neho pozeral ale potom som sa rozhodol mu tú ruku opätovať.

"Min Yoongi." 

"Yoongi? Super. Rád ťa poznávam. Hej um... kde bývaš? Že by som ťa odprevadil?" povedal milo a neprestával sa usmievať. Ja narozdiel od neho som neurobil jedinú mimiku tváre. 

"xxx/xxx" (ta ja neviem predstavte si dajaku tu krasnu adresku) povedal som mu a on prikývol.

"To nemám ďaleko. Tak poď, odprevadím ťa. Chcel by som ťa lepšie poznať." chytil mi ruku a začal ma ťahať za ním. "Takže... koľko máš rokov?" spýtal sa ma.

"18." odpovedal som rýchlo a stručne. Dlho som sa s nikým takto nerozprával. Už toto je na mňa moc veľa slov.

"Super! Ja mám 17." povedal celkom natešene. Super, ukecaný optimista. Môžem ťa tak volať? Bol mladší ale pravdu povediac... bol vyšší. Vlastne som bol tiež jeden z tých nižších takže som bol prirodzene nižší od iných. Jediný koho poznám že je od mňa nižší je Jimin. To je celkom smutné, že?

"Hej... ty nie si asi moc zhovorčivý, že?" nervózne sa zasmial. Vážim si že sa snaží udržať konverzáciu. 

"Bohužiaľ..." 

"Hm... prepáč. Ja som strašne ukecaný. Už musíš mať zo mňa nervy."  opäť sa zasmial a pozrel sa na mňa. 

"Si v pohode." 

"Ďakujem. Aj ty." pochválil ma naspäť a ja som si to zamieril k môjmu domu. "Kam ideš? Počkať.. tu bývaš...?" no nie bývam na ulici. Prikývol som a zamával som mu na rozlúčku.  

"Dobre. Tak ahoj." venoval mi ďalší sladký úsmev a odišiel svojou cestou. Keď sa pomaly strácal otočil som sa a odomkol som si dvere  od domu. Vošiel som dnu a vyzul som sa. 

KONEČNE JEDLOOOOOO!!! Dneska som v škole vynechal obed. Ten hnus sa nedal jesť. Takže prvé čo som urobil bolo to že som otvoril chladničku a vybral som všetko možné. Hm... asi urobím niečo čo bude môcť jesť aj mama keď sa vráti z práce. Tak asi spravím špagety no čo.

Hodil som to do hrnca a .. teraz už asi len počkám. Boh ma chráň nech to tu nepodpálim. Sadol som si do obývačky na gauč a vybral mobil. Zapnul som si internet a chcel som sa pozrieť či niekde niečo nové, keď mi zacinkala správa od neznámeho človeka. 

JungGuk: Ahoj, ty si Min Yoongi? 

MinGi: Hej...? 

JungGuk: Tu Jungkook. :3 

MinGi:  Oh... Super. 

JungGuk: Si v pohode? :( 

MinGi: Áno. 

JungGuk: Vypadáš byť nejáky... smutný. To je u teba normálne že sa na všetko pozeráš akoby si to chcel preraziť? XD 

MinGi: Ako si vedel? 

JungGuk: Len som tipoval. :)

Postavil som sa a šiel som sa postarať o to jedlo čo sa v tej kuchyni robí. Dačo som s tým porobil a naložil som si do taniera. Potom som sa najedol a umyl si po sebe tanier. A ešte ostalo niečo aj pre mamu. Vrátil som sa do obývačky a zobral si mobil. Zrazu na mňa vybaflo asi 100 správ od Jungkooka.

JungGuk: Hej um... a prečo je to tak? 

JungGuk: Ja len že Namjoon a ostatný nevypadajú na to že by ťa nejak mali v láske.

JungGuk: Ak nechceš nemusíš mi na to odpovedať.

JungGuk: Len ma to zaujíma lebo vypadáš byť taký... :((

JungGuk: Yoongie? 

JungGuk: Yoongie, že si v pohode?

MinGi: Som v pohode. Bol som sa najesť.

 MinGi: A teba do toho nič nie je. Oh a nevolaj ma Yoongie    

JungGuk: Rozkaz pane. ;)

MinGi: Ha... ha...

JungGuk: Ale noták. Nebuď taký! Ja viem že sa usmievaš. :3

Po tomto som sa fakt neudržal a trocha som sa pousmial. Nie som ten typ človeka ktorý by to robil často. Ale Kook bol fakt zlatý. Otravný, ale milý a zlatý. Písal som si s ním až do večera a dozvedel som sa o ňom veľa vecí. Rovnako tak on o mne zo pár vecí tiež. Mama domov ešte neprišla a ja som bol fakt mega unavený. Našťastie je zajtra piatok. Jej!!!

Rozlúčil som sa s Kookom a išiel som si ľahnúť. Netrvalo dlho a ja som sa opäť ocitol v mojej obľúbenej Narnii. 

Ende šlus. Sorry že zas dajaka taka krata kapitolečka no ta ja ale za to nemožem. :D :D 

POSLEDNÝ UPDATE: 24.1.2018

SLOVÁ: 1076