Šmatlavo som si vybral kľúče z tašky a posnažil som sa otvoriť dvere. Pomaly som vošiel dovnútra a vyzul som sa. Prešiel som sa k sebe do izby a zhodil si tašku na zem. Mama by mala byť doma až o hodinu. Lepšie pre mňa. Rozhodol som sa ísť do kúpeľne aby som si mohol prezrieť ako je na tom moje telo. Rozopol som si košeľu a pozrel sa na svoje do ranené telo. Super... som úžasný... akoby nestačilo ako otrasne vyzerám aj bez tých rán. Asi si pôjdem dať sprchu... Vyzliekol som si veci a hodil ich do koša na prádlo. Z izby som si vyhrabal nejaké tričko s teplákami a dal si to k sebe do kúpeľne. Zavrel som sa tam a vliezol si do sprchy.
Ako som zapol vodu, ucítil som ako po mne pomaly lezú teplé kvapôčky vody. Vynechať posledné hodiny bol úžasný nápad. Ako keby som vedel, že ma idú zmlátiť. Bol som na tom zle... ako z fyzickej tak aj z psychickej stránky. Ale už bolo aj horšie.
Po asi desiatich minútach som vyšiel zo sprchy, vysušil sa a obliekol som sa. Prešiel som ku mne do izby a hneď som sa vyvalil na posteľ. Zobral som si mobil do ruky a zapol som si internet. Hneď nato na mňa ten stroj vypľul správu od Jungkooka.
JungGuk: Ahoj... Ako ti je?
MinGi: Čo teba do toho?
JungGuk: Noták nemusíš byť nepríjemný ;-; Nič som ti neurobil.
MinGi: Veď práve. O to ide.
JungGuk: ?
MinGi: NIČ si neurobil.
JungGuk: Čo som mal urobiť?
MinGi: No... Tak povedať nech mi dajú pokoj? Alebo mi pomôcť?
MinGi: Nie. Ty si tam stál ako taký idiot.
MinGi: Všetko ti to bolo jedno, že?
JungGuk: To nehovor.
JungGuk: Povedal som nech ti dajú pokoj.
MinGi: Áno... Aby si si nemusel na mne špiniť ruky.
JungGuk: ...Ja som to tak nemyslel.
MinGi: Tak mi to vysvetli?
JungGuk: Môžeš sa stretnúť?
MinGi: Nemám náladu nikam chodiť.
JungGuk: Tak ja prídem za tebou. ;)
Pozrel som si správu a vykašľal som sa na odpisovanie. Aj tak sem ten idiot netrafí. Otočil som sa na bok a zavrel som oči. Necítim sa dobre. A k tomu ma všetko bolí. Dementi... Prísahám že nabudúce mu jednu prijebem. Prečo to hovoríš? Aj tak vieš, že to neurobíš.
Prešlo asi 10 minút a ja som počul zvonček. Myslel som, že mama si zabudla kľúče tak som bežal a nahodil fake úsmev, ktorý mi hneď zmizol keď som uvidel kto za dverami stál. Dám vám nápovedu... Hnedé vlasy, hnedé oči, asi o 10 centimetrov vyšší a mal jazvu pod pravým okom ktorú bolo vidno aj cez tú tonu make-upu.
"Tak... pustíš ma dnu?" spýtal sa slušne s úškrnom na tvári. "Čo si upír?" spýtal som sa ho spätne. On sa len zasmial a vstúpil dnu. Zavrel za sebou dvere a ja som sa rozhodol ho zaviesť ku mne do izby.
----------------------------------------------------
Sorry že krátka kapitola... pokúsim sa dlhšiu tento víkend. :3 A bude aj zaujímajvejšia dúfam. :D :D
POSLEDNÝ UPDATE: 30.1. 2018
SLOVÁ: 482
ESTÁS LEYENDO
♥ You changed me ♦ (YoonKook) ♥ SK
Fanfic"Každý z nás je originál. Tak zo seba nerob niekoho iného."
