♥ You changed me ♦ (YoonKook) ♥ SK

♠ 7 ♠

"Prečo sa ma na niečo také pýtaš?!" skríkol som na neho a následne som sa od neho vzdialil so znechuteným výrazom na tvári.
"Len tak..." Jungkook sklopil zrak a začal sa nervózne hrať so svojimi rukávmi na mikine. Kto v tomto teple nosí mikinu?
"To ti povedali oni, že?" opýtal som sa ho.
"No... No... Áno..." trochu sa zakoktal.
"Aké nečakané." povedal som sarkasticky a postavil som sa.
Jungkook ma pohotovostne (je to vôbec slovo? xD) chytil za ruku a rýchlo sa postavil.
"Ale mne to nevadí." pozrel sa na mňa smutne.
"A mňa to nezaujíma." vytrhol som sa mu a prešiel som do chodby. "Mal by si odísť." zložil som si ruky na hrudi.
Jungkook chvíľu mlčal. Potom potichu povedal 'Ok' a prišiel za mnou do chodby. Obul si topánky a potom sa pozrel na mňa.
"Dvere sú za tebou." ukázal som na dvere a on sa otočil. Potom sa pozrel späť na mňa. Trochu sa priblížil a chytil ma za ruku. "Čo si myslíš že robíš?" opäť som sa ho spýtal a on sa iba priblížil. Naše tváre od seba delil iba jeden centimeter. Cítil som jeho teplý dych na svojej tvári. Už-už sa začal približovať, ale zrazu sa zastavil. Trochu naklonil hlavu a dal mi pusu na líce. Odstúpil a odišiel cez vchodové dvere bez akéhokoľvek zdravenia.
Čo to akože malo byť?
Oprel som sa o stenu a pomaly som sa skĺzol dole.
Zbláznil sa?
Chytil som sa za pobozkané líce.
Mám ho až po krk.

Postavil som sa a namieril som si to do kuchyne. Akurát je 13:42. To prešli len 2 a trištvrte hodiny odvtedy čo som vstal? Mám pocit ako keby to bola večnosť.
Nemal som chuť na nič poriadne. Tak som sa rozhodol si objednať pizzu. Sadol som si na gauč do obývačky a čakal som kým mi ju dovezú. Išiel som na mobil a chvíľu som prehľadával instagram. Takže Jin a Hoseok išli na víkend do...
? Hm... Zaujímavé.
Nachvíľu som zamrzol keď som uvidel fotku Taehyunga s Jungkookom ako sa fotia s takým malým rozotmilým šteniatkom. Och bože.
Zrazu som započul niekoho zvoniť. Nech si kto si ďakujem že si ma zachránil. Otvoril som dvere a tam stál nejaký mladý chalan ktorý mi doniesol jedlo. Poďakoval som mu a zaplatil som.
Rýchlo som sa zvalil na gauč, zabalil do deky a začal pozerať. Ježiši ja tak milujem ananásovú pizzu ;-; (ani nie ale tak keď to má rád Suga xD).

Keď mi skončil film, bol som vyhodiť krabicu a opäť som si sadol na gauč. Sú ešte len štyri hodiny. Asi pôjdem niekde von. Napríklad by som mohol ísť do obchodu. Tak som bežal hore a obliekol som si niečo vhodné. Zobral som si peňaženku a hneď som utekal do chodby. Obul som sa vypadol som z domu. Kúsok od môjho domu je taký malý obchod. Ani neviem čo by som mal kúpiť. Ja idiot som si zas neurobil zoznam. Ach bože.

Vstúpil som do obchodu a slušne som pozdravil, keďže tam nebol nikto okrem predavačky. Namieril som si to o pečivu. Nemám moc peňazí, mal by som začať šetriť.
Zobral som si tak 7 rožkov. To postačí mne aj mame. Bože ja som zabudol si zobrať košík. Asi má šľak trafí.
Kúpil som ešte dve krabičky mlieka, maslo, vajcia a nejaké žuvačky lebo by som bez nich asi umrel až pôjdem do školy. Teraz stojím pri pokladni a všetko si balím do tašky ktorú som si tiež musel kúpiť lebo som si nejakú zabudol doma.

Bože, čo to so mnou je?

Len tak tak mi vyšli peniaze, ale našťastie mám nejaké základné veci ktoré budeme doma potrebovať. Poďakoval som, odzdravil som a potom som odišiel. Keď som vyšiel z obchodu všimol som si že začalo pršať. Akože vážne?
Odfrkol som si, a vybral som sa domov. Nechce sa mi bežať...

"Hej! Yoongi!" počul som za sebou nejaký otravný hlas. Bože ešte toto mi tu chýbalo.
Nezastavil som sa a kráčal som ďalej.
"Suga ty ignorant." Taehyung ma dobehol a prikryl ma jeho dáždnikom.
"Nevolaj ma tak. Čo chceš?" radšej som sa na neho ani nepozrel. Je to len otázka času kedy mi jednu uhodí.
"Nič. Len som videl ako ideš bez dáždniku tak som sa rozhodol ti pomôcť." pozrel som sa na neho a on sa iba usmieval a pokračoval ďalej.
"Si v pohode?" tentokrát sa on pozrel na mňa a zastavil. Zastavil som tiež a otočil som sa k nemu. Ak mi jednu strelí tak sa asi hodím pod auto.
"Yoongi... Prepáč mi všetko čo sa medzi nami v škole stalo. Aj keď viem že to len tak nejaké prepáč nenapraví..." tváril sa trochu smutne, ale to mu moc nepomôže.
"Tomu ver že nie." zanechal som na tvári svoj kamenný výraz a čakal som čo z neho vyjde.
"Vieš... Ono to nie je tak ako to vypadá. V skutočnosti by ti niektorí z nás nikdy neublížili." zasekol sa a chvíľu sa pozeral na svoje nohy. "Pôjdeme k tebe? Tam ti všetko poviem."  zabudni.
"Ako ti môžem veriť?" spýtal som sa ho a on sa len usmial.
"No... Som tu sám. A stretol som ťa úplne náhodne. Ako som mohol vedieť že dneska pôjdeš len tak do obchodu? Naviac, po tom čo sa stalo v piatok nemám vôbec náladu ubližovať ti." stále som sa na neho pozeral ale potom som si povzdychol. Vypadá to tak že nemám na výber. Začal som kráčať smerom domov a Tae ma nasledoval.

Konečne sme došli ku mne domov a ja som vyložil nákup. Všetko som uložil na miesto a Taeovi som doniesol minerálku.
"Máš 5 minút." sadol som si k nemu na gauč a počúval som ho.
"No... Je to náročné... Kde začať... Vieš... Ty nie si jediný gay v našej skupinke." prosím? Pozrel som sa na neho udivene. On len pokračoval.
"Dôvod prečo sme ti ublížili je že sa všetci boja Namjoona a Hobiho... Ako vieš oni ťa kvôli tomu odcudzujú. Nám ostatným noc nevadíš... Ale bojíme sa o Jina. On sa totižto zamiloval do Namjoona. A urobí čokoľvek aby sa on do neho zamiloval späť. Preto bude na jeho strane nech sa deje čokoľvek. On si ale neuvedomuje závažnosť problému. Bojím sa že by si mohol ublížiť až ho Namjoon odmietne. Alebo horšie... Že by Namjoon ublížil jemu. Takže to poviem takto... Mne, Jiminovi a Jungkookovi môžeš veriť. Fakt ti nechceme ubližovať." mám v tom velký chaos. Taehyung je fakt zlý vo vysvetľovaní vecí.
"Počkaj. Takže pokiaľ tomu chápem správne... Namjoon a Hoseok sú tie svine. Jin je Namjoonove zvieratko. A vy traja ste obete."
"Nie sme obete. Obeť si tu ty. My traja sme skôr... Proste sa bojíme že keď budeme v pohode s tebou že nám ublížia a že proste Jin ostane s nimi sám." dává to vôbec nejaký zmysel? No... Vlastne áno. Hoseok s Namjoonom sú doslova smrteľná dvojka.
"To chápem, ale je to trochu divné." viem aký je Jin. Je síce najstarší ale zároveň je celkom citlivý.
"Dobre ja už musím ísť. Sme v pohode?" Tae sa postavil a usmial na mňa.
"Ešte si to premyslím..."
"Odpoveď 'áno' som ani nečakal." zasmial sa a vybral sa k dverám. Ja som ho nasledoval a čakal som až vypadne.
"Som celkom rád že som toto konečne dostal zo srdca. Mal som ťa totižto veľmi rád. A dosť mi přišlo ľúto vidieť ťa trpieť. Tak ahoj." zamával mi a odišiel.
"Čus." že si aspoň nabral odvahu ukázať sa. Ale v podstate som aj trochu rád a dúfam že Tae, Kook a Jimin mi dajú pokoj. Teda, Kook mi vlastne fyzicky nejako zatiaľ neublížil. Ale nikdy neviete čo sa skrýva za tou milou tvárou.

Vybehol som hore k sebe do izby a ľahol si. Toto musím vyspať lebo ma asi trafí šľak. Náročné vzťahy. Všetci sa správame ako nejaké dievčatá.
Zasmial som sa pre seba a otočil som sa na bok.

V ten moment som počul ako moja mama prišla domov.
"Yoongi!!! Som doma!!!" to už je šesť hodín?
Vyšiel som z izby a šiel som dole.
"Ahoj." pozdravil som ju a ona sa v ten moment na mňa pozrela.
"Ahoj." usmiala sa na mňa.
"Bol som niečo nakúpiť. Ale nie je toho moc." pozrela sa na mňa udivene, ale potom sa usmiala.
"Ďakujem. Aspoň nebudem musieť ja." vybrala peňaženku a dala mi 20 eur. "Tu máš aspoň niečo."
"Díky." peniaze som si dal do vrecka. "Tak ja pôjdem, ahoj zatiaľ." odišiel som do izby zatiaľ čo moja mama ma odzrdravila.
Peniaze som si položil na stôl a ľahol som si na posteľ. Zobral som si mobil a rozhodol som sa že si pustím nejaké vtipné videá s mačkami.

Po nejakej chvíli mi prišla správa od...
.
.
.

JungGuk: Ahoj... Hneváš sa na mňa?

A/N: Ehm. Nepozerajte sa na mňa. Nie prosím.
😂😂😂😂
Dobre dobre ja viem som odporná pol roka nevydám kapitolu potom spravím toto a ešte taký hnusný koniec.
😂😂
Ja viem som zlá. Prosím nevraždite ma. Začnem vydávať častejšie ak sa bude dať. Ale už radšej nesľubujem lebo...

Nekomentujem. 😂

Slová: 1504
Posledný update: 28.8. 2018