Sedeli sme v obrovskej sále na červených sedačkách v kine, blízko Taehyungoveho bytu.
Bola premiéra filmu "s láskou Vincent," na čo sme sa všetci nesmierne tešili. Síce som sa celú dobu sústredil iba na jeho nádherné proporcie tváre, dotýkal sa jeho jemnej pleti, vlasov a hlavu si podopieral o jeho rameno s jemným úsmevom, tak som si čas strávený s ním užil.
Chcel som s ním byť navždy, presťahovať sa s ním do malého bytu, ktorý by sme si vyzdobili kvetinami a obrazmi, a do konca svojho života ho opatrovať.
Nebol som doňho zamilovaný - tým som si bol zcela istý.
Ľúbil som ho ako svoju matku, ako mesiac miloval slnko, ako hviezdy milovali vesmír, ako som ja miloval jeho.
"Taehyung," sedeli sme oproti sebe v kaviarni, vyzeral strašne smutne, ako keby sa išiel v zlomku sekundy rozplakať.
"Prosím?"
"Ľúbim ťa," na čo zavrel oči a dlane si oprel o čelo.
"To nesmieš Jeongguk."
"Prečo by som nemohol?"
"Nemám srdce."
"Každý má srdce, nech už je akokoľvek mŕtve, nech už daný človek spravil čokoľvek zlé, zaslúži si milovať a byť milovaný, nepotrebujem od teba lásku opätovanú, chcem len aby si vedel, že tu pre teba budem, nech už ma zraníš tými najhoršími cestami, pretože som sa na teba naviazal v prvý deň, keď sa naše pohľady zviazali."
"Zhasnuté slzy v srdci, robia trhliny v duši."
DU LIEST GERADE
morbid picasso || vkook
Fanfiction-prvá kniha z trilógie. premýšľam skrz hluk, ktorý mám v hlave. obloha prepúšťa, moja myseľ ma opúšťa, kvety z červeného dňa milencov končia v koši, a ja, modrý maliar, žiadam mesiac o odpoveď, vodu pre záplav, oheň do môjho tela, vzduch medzi jedn...
