"Čoho sa bojíš Taehyung?" maľovali sme po škole, ako každý týždeň. Slnečné lúče žiarili priamo na tvár modrovlasého, čím ho robili ešte väčšmi perfektnejšieho.
"Ako to myslíš Jeongguk?" vykukol spoza obrazu a chvíľu sa na mňa díval.
"Prečo nechceš aby sme spolu boli? Naše duše k sebe patria, priťahujú sa k sebe a ty to vieš," opäť sa vrátil k maľovaniu.
"Pretože nie som chlapec pre teba Jeongguk," povzdýchol si a uvelebil sa ja svojej malej stoličke z tmavého dreva.
"Prečo to hovoríš?"
"Jeongguk, nechaj ma ti vysvetliť, prečo," hodil paletu s farbami i štetcami na zem a náhle sa postavil.
"Vieš prečo? Pretože som cynický idiot, kade idem, lámem srdcia, som zbabelec a nie je to tak, že nedokážem milovať, ale mám strach milovať. Vieš prečo? Kvôli ľuďom ako si ty. Pridu do môjho života, zcela mi ho obohatia, urobia ma šťastným a následne, keď sa veci zhoršia, budú prví, ktorí budú otvárať dvere a utekať preč. Presne pre to. Som skurvene krehký aj keď tak vôbec nevyzerám, pretože moje pocity dusím hlboko v sebe, v oceáne plnom žiaľu. Vieš koľko krát som bol na jeho dne? Koľko krát som dovolil ľuďom ako si ty ma zlomiť? Namotám sa lúsknutím prsta, ale aj keby, nikdy by si sa o tom nedozvedel, jedine, že by som chcel," na čo si zo zeme zobral svoju hnedú rifľovú bundu a utrel dve slzy, ktoré sa mu tvorili v kútikoch očí, chvíľu som vnímal iba kroky a ako jeho Dr. Martensy udierajú o staré parkety v miestnosti školy.
Postavil som sa a v rýchlosti zhmatol jeho zápästie.
"Prosím, daj mi šancu-"
"Prečo to vôbec robíš? Kto ťa poslal? Viedol som si bez teba tak dobre, bol som skoro zdravý, pripravený používať svoju masku každodenne, ale namiesto toho, akonáhle prídem domov, sa rozplačem ako malý chlapec a nariekam nad tebou. Prečo mi nedáš pokoj? Nechcem ťa milovať- nechcem milovať, láska je príliš bolestivá-"
"Taehyung," zatriasol jeho ramenami, aby s ním naviazal očný kontakt.
"Taehyung!"
"Prestaň prosím ťa, ubližuješ si, ničíš nás oboch, dovoľ mi milovať ťa celého, napravím ťa, neopustím ťa, urobím čokoľvek len preto, aby si bol opäť šťastný, presne tak, ako som bol ja, keď si ma po prvýkrát pobozkal."
"Môžem ťa pobozkať aj tento raz?"na čo Jeongguk utrel rukávom od svojej károvanej košele slzy modrovlasého, jemne sa usmial a spojil ich pery.
Tvoje bozky ma dokážu preniesť do iných dimenzii, zastaviť čas a celého ma pohltiť, tak, ako to robia drogy.
ESTÁS LEYENDO
morbid picasso || vkook
Fanfic-prvá kniha z trilógie. premýšľam skrz hluk, ktorý mám v hlave. obloha prepúšťa, moja myseľ ma opúšťa, kvety z červeného dňa milencov končia v koši, a ja, modrý maliar, žiadam mesiac o odpoveď, vodu pre záplav, oheň do môjho tela, vzduch medzi jedn...
