morbid picasso || vkook

21]

"Ahoj Jimin," posadil som sa za stôl,pri okne v našej obľúbenej retro reštaurácií.

"Ahoj Jeongguk," letmo sa na mna usmial a podal mi moje obľúbené karamelové frappucino.

"Ďakujem," usmial som sa naňho a vybral si mobil z vrecka.

"Čo Taehyung?" jeho hlas bol monotónny a pohľad mal uprený na mňa.

"Um- Taehyung mi povedal ako ste sa navzájom zničili," Jimin sa na mňa prekvapene pozrel.

"A?"

"Mal v tom chaos, a aj ja mám," Jimin sa uškrnul, "to je celý on, preboha on tak nevie vysvetľovať," zasmial sa.

"Môžem ti to prerozprávať ja?" na čo som kývol hlavou na znak súhlasu.

"Kde začať," odkašlal si.

"Dali sme sa dokopy ešte na základnej škole. V tú dobu, sme obaja boli tí typický milí a roztomilí žiaci, ako ty. Ale akonáhle sme prišli na toto úbohé gymnázium, veľa veci sa zmenilo. Boli sme spolu už rok, keď sme sem prišli. Taehyung bol vždy typ človeka, čo si rád všetko vyskúša. V skratke, prestal sa učiť a dal sa dokopy so zlými ľuďmi. Vtedy sme sa prestali stretávať tak často, nechodil dokonca ani veľmi do školy. Bol štvrťrok, keď som ho po prvý raz uvidel opitého v škole. Zgrcal sa ako dúha ale vyhovoril sa, že mu bolo hrozne zle, po tom čo zjedol niečo na čo mal alergiu. Tak veľmi som ho ľúbil a prosil, aby prestal piť a fajčiť. Neustále som sa za ním naháňal, aj keď sa mi nevenoval. Bol polrok, keď sa jeho fyzický stav začal výrazne zhoršovať, keďže má astmu a vôbec nedodržiaval nič, čo mu doktor hovoril. Prišli drogy. Koniec januára bol príšerný. Prvý raz vyskúšal extázu a LSD zároveň. Temer sa zadusil, pretože nemal so sebou inhalátor. Jediná dobrá vec bola, že som ho prenasledoval ako malý, každý boží deň, aby sa dostal bezpečne domov a ja mohol pokojne spať. Pár dni strávil v nemocnici a keď z nej vyšiel, opäť sa mi chvíľu venoval, pravdepodobne len kvôli tomu, že som mu zachránil život."

"A tak sa to ťahalo. Chcel som stratiť svoje panictvo romanticky a pekne, chcel som mu vyznávať lásku a milovať ho, lenže keď si to tak vezmeš, tak ma znásilnil. Ja tomu tak nehovorím, pretože viem, že taký nikdy nebol a robili to zaňho drogy. Chvíľu som mu to toleroval, pretože som miloval sledovať, ako pokojne spí," nehovoriac o tom, že celú dobu plakal.

"Ale prišiel ten najhorší deň. Vyzeral tak blizko smrti, tak prázdne a na dne. Plakal mi nahý na posteli, aby som s ním mal sex a dal mu peniaze, že už sa zlepší. Až som nakoniec odporoval a hádal sa s ním. Týral ma a zneužíval. A ja som nevládal. Vyhodil som ho pred dvere, nezvládal som sa dívať na to, ako umiera," moje oči sa plnili strachom a obavami.

"Ja- nechcem skončiť ako ty, príšerne ma to mrzí," mal som chuť sa na mieste psychicky zrútiť.

"Neskončíš, už taký nie je, už dokáže ovládať svoje pocity a to, čo robí, plus nie je až natoľko závislý. Pred dvoma dňami mi plakal do telefónu, že chce prestať, lebo nechce aby ti ublížil."

"Ako to bolo, keď sa vrátil z liečenia?"

"Ja- bol ako iný človek, pobudol tam 9 mesiacov a jednoducho- bolo to ako keby sme sa vymenili. On bol ja a ja on, bol to ten istý cyklus. Akurát ja som bol omnoho horší než on."

"V čom?"

"On bol loajálny aj skrz všetky tie sračky, kým ja som absolútny opak."

"Tiež si začal drogovať?"

"Hej, do školy prišiel chlapec, ktorého si vďaka jeho kráse adoptoval prezident. Bol naozaj božský a ja príliš sprostý."

"Takže, kým Taehyung bol na liečení si sa spolčil so zlými ľuďmi, len aby si sa niekomu páčil?"

"Áno. Kebyže si videl jeho zamilovaný a šťastný pohľad, akonáhle sa vrátil z liečenia. On na mňa celú dobu čakal a ja som medzitým na neho zabudol."

"Nie. Preboha. Ako sa mohol cítiť?"

"Omnoho horšie než ja, ver mi."

"Stále ho miluješ, vidím to na tvojich očiach."

"Ja- nikdy ho neprestanem milovať. Akonáhle milujem, nikdy neprestanem."

"Tak prečo si ho vtedy odmietal? Prečo si robil to isté čo robil on?"

"Z toho istého dôvodu ako on, bol som zničený, prázdny a drogovo závislý."