cítil som jeho jemné dotyky, jeho smutný hlas mi znel v ušiach. plakal, panikáril a snažil sa ma vzbudiť. chcel som ho objať, držať ho za ruku a bozkávať jeho plné pery, lenže namiesto toho som bol zaseknutý na dne čiernočierneho vesmíru a vznášal sa ponad planéty.
moje pľúca sa plnili vodou a dýchal som iba zťažka. jeongguk volal sanitku a snažil sa ako najviac mohol, kým ja som nedokázal ani pohnúť prstom.
po dlhom čase, ako som sa dotýkal slnka a chodil po mesiaci, kým mi vlasy stáli dubkom som konečne počul šťastné vzlyky môjho najväčšieho vesmíru, ktorým bol chlapec s modrými vlasmi samotný.
miloval som ho viac ako bolo možné a to nás ničilo. nestačilo mu to, už sa nebudil šťastný. bol unavený.
budem ho musieť opustiť, aby sa zahojil, aby sme sa obaja opäť dokázali smiať a milovať.
"bude v poriadku jeongguk, je v kóme."
počuješ ma?
prosím povedz niečo.
"jeongguk si v poriadku?"
"jeongguk preber sa! jeongguk- sestrička!"
a tak, sa moje slabé srdce zastavilo.
YOU ARE READING
morbid picasso || vkook
Fanfiction-prvá kniha z trilógie. premýšľam skrz hluk, ktorý mám v hlave. obloha prepúšťa, moja myseľ ma opúšťa, kvety z červeného dňa milencov končia v koši, a ja, modrý maliar, žiadam mesiac o odpoveď, vodu pre záplav, oheň do môjho tela, vzduch medzi jedn...
