Zobudil si sa zhruba po 5 dňoch, čo som ťa neustále oplakával a odmietal spať.
"Taehyung?"držal som tvoju ruku a jemne prechádzal palcom po tvojej bielej pokožke.
"Jeongguk? Ja som sa ti len chcel ospravedlniť a povedať ti, že ťa milujem z celého srdca. Prosím odpusť mi," objímal si ma a plakal. Tvoj hlas znel tak zlomene.
"Čo sa stalo?" držal som v dlaniach tvoju tvár a skúmal vesmír v tvojich očiach. Bol si taký nádherný.
"Prehnal som to, prepáč mi, prosím povedz mi, že mi odpustíš. Prosím."
"Preboha, samozrejme, že ti odpustím. Príšerne som sa bál, že ťa už v živote neuvidím Taehyung," objímal som ťa a opäť sa cítil bezpečne.
"Ja som sa bál, príšerne moc. Bol som zaseknutý na dne nekončiaceho čierno čierneho oceána. Moje pľúca sa plnili vodou a nevedel som dýchať. Počul som všetko čo si vravel, ako si volal so sanitkou, ako si ma prosil aby som dýchal, ako si odpadol i ako si mi vravel všetky tie nádherné slová, keď si deň za dňom odmietal spať a jesť. Cítil som tvoje dotyky ale nedokázal som nič robiť, myslel som si, že takáto je smrť. Že ťa dokonca života budem počuť a cítiť, ale nikdy sa ťa nebudem môcť dotknúť, nikdy k tebe nebudem môcť prehovoriť a nikdy sa nebudem môcť opäť nadýchnuť."
"Milujem ťa Taehyung, neviem vyjadriť ako veľmi ťa milujem-" do miestnosti prišiel Jimin a doktor v bielom plášti, ktorý mu bol pod kolená.
"Iba som prišiel oznámiť, že o 3 dni ťa prevážame na liečenie Taehyung. Už ťa tam poznajú," zazubil sa doktor a odišiel z miestnosti.
"Opäť som klesol na úplne dno. Úžasné," dodal si s otráveným tónom hlasu a zaťahal sa za vlasy.
ESTÁS LEYENDO
morbid picasso || vkook
Fanfic-prvá kniha z trilógie. premýšľam skrz hluk, ktorý mám v hlave. obloha prepúšťa, moja myseľ ma opúšťa, kvety z červeného dňa milencov končia v koši, a ja, modrý maliar, žiadam mesiac o odpoveď, vodu pre záplav, oheň do môjho tela, vzduch medzi jedn...
