Strach z lásky?

Cesta v aute

J=Ja(Laura)
R=Rony(BFF)
m=mama
o=otec
M=Marcus
T=Tinus

Na cestu do auta som sa rozhodla že si oblečiem všetko čierne. Obliekla som si tričko,rifle,mikinu-ako vždy. Nezabudla som si nalakovať nechty na čierno. Aby rodičia pochopili ako veľmi mi ublížili .Len stále mi vadilo, že moje ryšavé vlasy boli veľmi výrazné.Veľmi dlho im to budem odpúštať, ak sa mi to vôbec niekedy podarí. Keď som otvorila dvere do auta mama na mňa pozerala ako obarená.
m:,,Zlatko, si v pohode?"
J:,,Áno, celý život sa mi obrátil hore nohami. Stratila som BFF. Inak mi je úplne fantasticky."
m:,,Ja viem, že ťa to ranilo. Nie je to tak ľahké ako to niekedy vypadá.Nemali sme na výber, ver mi zlatko."
J:,,Vždy má človek na výber!"
Zvýšila som hlas no mama mi neodpovedala. Ona je ten typ človeka, ktorý sa nerád háda a kričí (ocko je rovnaký). Ja som úplny opak, takmer vo všetkom.Mama má hnedé vlasy,hnedé oči. Ocko má čierne vlasy a modré oči. Ja mám zelené oči a ryšavé vlasy. Už len výzorovo sa vôbec nepodobám na rodičov. Povahovo ani náhodou, vždy všetko preháňam a som veľmi výbušná.

Celú cestu autom som bola veľmi smutná. Rozmýšlala som nad mojím životom v Osle a myšlienkami som sa dostala až ku škole.
J:,,Oci? Na akú školu budem chodiť?"
o:,,Môj zamestnávateľ má dvoch synov v tvojom veku. Nebolo by múdre nastustúpiť do novej školy počas školského roku."
J:,,Čo si tým chcel povedať?"
Bola som veľmi vystrašená z toho čo bude nasledovať.
o:,,Budeš sa učiť v susednom dome s domácou učiteľkou tých dvoch chlapcov."
J:,,Kedy sa začínam učiť?"
o:,,O týždeň v pondelok. Aby sme sa v kľude stihli vybaliť."
J:,,A som v riti."
Zašepkala som nahnevaná a buchla som do okna.
o:,,Možno to nie je úplne najlepší nápad, no inak sa to nedá."
J:,,Jasné. V pohode. Nie len to, že ma oddelíte od takmer môjho dvojčaťa a od prostredia v ktorom som sa cítila byť šťastná. Ešte ma aj izolujete od verejnosti. Ďakujem vám. Zatiaľ vám veľmi ide kaziť mi život.Len tak ďalej."
Keď som to dopovedala môj pohlad s maminým sa stretol. Síce to nepovedala nahlas vyčítala som z jej pier ako povedala slovo Prepáč. Zamračila som sa a odklonila hlavu smerom k oknu. Nasadila som si slúchdlá na hlavu aby som nikoho nemusela počúvať. Milujem hudbu a citáty o hudbe.Vďaka nej mám pocit, že som ďaleko od svojich problémov. Keď si dám slúchadlá do uší všetky starosti zo mňa v momente opadnú. Veľa krát sa v pesničke nájdem. Hudba mi je veľmi blízka, ani neviem slovami opísať ako veľmi. Niekedy mám radšej pesničky plné energie, ale teraz som mala náladu
na niečo smutné, pomalé. O chvíľu som zaspala, vyčerpaná z balenia, plakania a trápenia sa.

Napíš názor❤️