Počas ležania v cudzej posteli a v tichu naokolo som začal premýšľať nad všetkým, čo sa vlastne stalo a ako sa žilo, keď ešte nebol taký skazený svet.
Je jasná čierna noc so žiarivými hviezdami. Takými žiarivými, že ma oslepujú ako svetlá áut počas rušnej noci v tú sobotu večer. Sobota... Myslím, že to bolo na začiatku decembra. Čakal som na autobusovej stanici. Skrehnutými a chladnými prstami som vytiahol mobil, aby som sa pozrel na čas. Dosť ma prekvapilo, že na stanici nie je žiadny autobus, aj keď boli len 2 minúty do odchodu autobusu odtiaľto. Na to, že bola decembrová noc, tak nebola až taká tma. Je to tými pouličnými svetlami? Čakal som a čakal. Po 10 minútach som počul hluk... Nie hluk autobusu. Hluk niečoho vzdialeného, ale aj tak hlučného. Hluk sa odrážal od vysokej budovy predo mnou. Ihneď som vyštartoval z lavičky a šiel sa pozrieť na koniec stanice aby som vedel o čo ide.
To čo som videl ma skoro skolilo na zem. Prudký narast strachu do môjho tela spôsobil, že sa celé začalo chvieť ako vlajka na pirátskej lodi. Nad horami sa tíčil mohutný, asi 2-kilometrový plameň, ktorého dym, šľahal určite až do atmosféry. Moje rozchvené telo, by v tej chvíli nedokázal znehybniť ani, keby ma zaliali do rýchloschnúceho betónu.
Všetko má svoje príčiny. Autobus nešiel, kvôli výbuchu. Svetlo v tme... Žiadne pouličné osvetlenie. To všetko spôsobil výbuch!
ESTÁS LEYENDO
Želám si život!
AcciónVýbuch zničí skoro celý svet kvôli chybe. Chyba! To je tá správna výhovorka... Ale čo tí ľudia? Musia prežiť! Prečo? Aby zachránili sami seba.
