The Maze Runner: Beginning Of War

Chapter 5

Prudko som otvorila oči. Hlboko som sa nadýchla lebo som potrebovala vzduch. Rýchlo som sa posadila a snažila sa zaostriť. Keď sa mi to podarilo všimla som si osobu na stoličke. Bol to Newt ktorý spal. Tvár mal červenú a všimla som si zaschnuté slzy. Bolo ráno pretože labyrint nebol ešte otvorený. Do izby vošiel Jeff. Keď ma zbadal okamžite ku mne dobehol a potlačil ma naspäť do ľahu.

,,Do kelu dievča toto nám už nerob mysleli sme že si mŕtva. " zašepkal a podal mi pohár s vodou.

Napila som sa a podala som mu pohár naspäť. Pozrela som sa na Newta. Jeff sa na neho tiež pozrel a jemne sa usmial.

,,Tomu chalanovi na tebe záleží. Bol tu s tebou celý čas. " pozrel na mňa a potom zase na neho.

,,Potrebujem hovoriť s Thomasom a Teresou. " zašepkala som.

,,Neskôr. Teraz musíš oddychovať. " pokrútil hlavou a chystal sa odísť.

,,Ale je to dôležité. " povedala som o niečo hlasnejšie čo znamenalo že som zobudila Newta.

Hneď ako ma zbadal vyskočil zo stoličky. Chvíľu na mňa pozeral akoby sa rozhodoval čo má robiť. Všimla som si ako sa mu strach, zmätenosť a hnev odrážajú v očiach. Potom si sadol ku mne na posteľ a objal ma. Schúlila som sa k nemu a hlavu si položila na jeho hruď. Konečne som sa cítila v bezpečí. Aj po tej našej hádke mi stále na ňom záleží a cítim že aj jemu na mne.

,,Myslel som si že som ťa stratil." zašepkal a ešte viac si ma k sebe natisol.

,,Mňa sa len tak ľahko nezbavíš." usmiala som sa.

Jeho smiech sa rozľahol po izbe a mňa zahrial pri srdci. Odtiahla som sa od neho a oprela sa o rám postele. Natiahol ku mne ruku a prameň vlasov ktorý mi padal do tváre mi dal za ucho. Hlavu som sklonila dolu aby si nevšimol že sa červenám. Zase sa ozval jeho smiech tak som sa na neho nechápavo pozrela.

,,Si zlatá keď sa červenáš." povedal pomedzi smiech.

To ma donútilo červenať sa ešte viac. Prisahám určite som bola červená až na zadku.

,,Prestaň. " jemne som ho buchla do ramena.

Takto sme sa škádlili ešte dlho dokým neprišiel Jeff s tým že Alby zvolal radu. Newt sa postavil, dal mi bozk na čelo a odišiel. Usmiala som sa nad jeho starostlivým chovaním.

,,Páči sa ti. " ozval sa Jeff a usmial sa na mňa.

,,Nebuď smiešny. Je to len kamarát. " pretočila som očami.

,,Keď myslíš. " mykol plecami a odišiel.

Celý deň som preležala v posteli a rozhodovala som sa či to Thomasovi a Terese vôbec poviem. Nemala by som im to tajiť ale neviem ako zareagujú. Tiež neviem akoby som reagovala keby že mi Thomas povie, že čiastočne je v labyrinte kvôli mne. Neviním ich za to, pretože to ja som na Avu tak vyletela. Bolo už neskoro večer, keď niekto zaklopal na dvere od mojej nemocničnej izby. Dvere sa otvorili a dnu vošiel Newt, Thomas a Teresa.

,,Jeff povedal že si s nami chcela hovoriť." povedal Thomas a sadol si na stoličku oproti mojej posteli.

,,A vraj je to dôležité." doplnila ho Teresa.

,,Nie o nič nešlo už je to v pohode." usmiala som sa, aby to vyzeralo dôveryhodne.

,,Zobudila si ma pritom ako si mu to hovorila takže si nemyslím že o nič nešlo." ozval sa Newt na ktorého som úplne zabudla.

,,Vážne všetko je v pohode len som bola vydesená z toho panického záchvatu." snažila som sa z toho vyvliecť.

Vyzeralo to že sa mi to podarilo, pretože zostali ticho. Všetci sme boli vo svojich myšlienkach. Bolo mi ľúto že som im klamala ale prísahám že raz im to poviem ale dnes to určite nebude.

,,Prepáč že som na teba kričal a že si mala kvôli panický záchvat." po chvíli sa ozval Newt so smútkom v hlase.

,,Newt prestaň. Nieje to tvoja chyba. Mala som tušiť že máš dôvod na to aby som tam nešla." objala som ho a usmiala sa na neho.

,,Hej hrdličky nechcem vám kaziť vašu chvíľu, ale mali by sme ísť na večeru. " ozval sa Thomas zadržiavajúc smiech.

,,Choď do kelu Thomas. S Newtom nie sme nič viac len kamaráti. " ako som to povedala všimla som si v Newtových očiach sklamanie a smútok.

Žeby chcel chlapec niečo viac ako friendzone? Sklapni svedomie nikto nieje na teba zvedavý. Akoby na teba niekto zvedavý bol. Postavili sme sa a išli do jedálne kde už boli ostatný.

.

.

.

.

.

Dva týždne. Dva týždne prešli od môjho panického záchvatu. Momentálne pracujem ako medikus s Jeffom a Clintom čo znamená že mám väčšinu času voľno. Asi chcete vedieť ako je to medzi mnou a Newtom. Snažíme sa byť spolu čo najviac aby sme si vynahradili tú hádku. Stále sme k sebe odmeraní, pretože nechcem veriť že by Newt bol niečo takého schopný. Vážne sa chcel zabiť? Viem správame sa ako pár ktorý sa rozišiel a ani jeden sa nevieme z toho rozchodu dostať ale niečo je iné. Obidvaja vieme že je medzi nami niečo čo sa nedá opísať. To je to čo ma desí a myslím že aj Newta. Jeff mi dal voľno nech si idem dať obed. Prechádzala som okolo záhrady, keď som videla ako sa Newt háda s Albym. Sklonila som hlavu a pomaly pokračovala v ceste. Cítila som ako sa obidvaja na mňa pozreli ale ignorovala som ich. Vlastne celé dva týždne som ignorovala každého okrem Newta a Jeffa. Premýšľala som nad tým snom. Bola chyba že som to nepovedala Therese a Thomasovy? Čo by sa zmenilo keby že im to poviem? Ignorovali by ťa alebo by sa snažili na niečo prísť. Zase sa ozvalo moje podvedomie. Tentoraz má ale pravdu. Pokiaľ som bola s nimi kamarátka pred labyrintom nemôžem riskovať že o nich zase prídem. Prišla som do jedálne a zobrala som si misku ktorú mi podával Kastról. Usmial sa na mňa ale ja som ho zase ignorovala. Už je to tu zas. Znova sa zo mňa stáva to šestnásťročné dievča ktoré každého ignorovalo a odháňalo od seba. Spamätaj sa prosím ťa. Už nemáš šestnásť aby si sa správala ako pri pečená. Ani som si nevšimla že si ku mne sadol Chuck. Snažil sa so mnou nadviazať reč ale ja ako vždy veľký ignor.

,,Spravil som niečo?" opýtal sa po chvíli.

,,Čo? Nie Chuckie nič si nespravil len nemám náladu prepáč. Je toho na mňa moc." jemne som sa usmiala a ďalej sa venovala jedlu.

Po chvíli si k nám sadol Alby s Newtom. Začali sa rozprávať o tom ako niečo nie je vporiadku s labyrintom a že vraj Minho povedal že sa zmenilo poradie sekcií. Prestala som ich vnímať keď sa mi v hlave ozval hlas. Bol tak strašne povedomí ale nevedela som si spomenúť odkiaľ.
Rachel.... Rachel. Choď do labyrintu. Niečo tam je. Nájdi to. Strašne ma začala bolieť hlava. Bolesť sa postupne stupňovala a ja som začala vidieť rozmazane. Vyskočila som z lavičky a ruky si tisla na spánky aby som aspoň trochu potlačila bolesť.

,,Rachel stalo sa niečo? " opýtal sa Newt ktorý sa pomaly stavial tiež.
,,Labyrint, " zašepkala som a rozbehla som sa von.

Počula som ako na mňa kričal nech stojím, ale mala som prácu s tým aby ma nechytili chalani ktorí sa rozbehli za mnou. Videla som ako Thomas a Minho bežia oproti mne z labyrintu. Keď videli čo chcem urobiť, snažili sa ma chytiť. Obidvoch som sotila na zem a vbehla do labyrintu. Keď sa labyrint začal zatvárať, otočila som sa aby som sa mohla pozrieť ma ostatných. Videla som rozmazane ale jediný koho som zreteľne videla bol Newt. Zmätene na mňa pozeral ale skôr než som stihla niečo povedať labyrint sa zavrel. Fajn. Nádych a výdych. To zvládneš. Thomas prežil noc v labyrinte takže to prežiješ aj ty. Otočila som sa a rozbehla som sa do chodieb. Ďaleko za mnou sa ozval hnusný škrekot.

Okej takže som späť. Ja viem nebola som tu viec ako pól roka ale diali sa veci ktoré neboli moc príjemné ale to je jedno. Nemala som ani nápady ale teraz ich zase mám takže pravdepodobne budú zase kapitoli. Dúfam že ste si časť užili a pekné Vianoce 🎄🎄

~K