Let's not fall in love (Yoonmin/BTS)

1.Kapitola

Yoongi

Otvoril som svoje dve oči a vypol ten otravný budík. Ugh,ktorý dement vymyslel vstávanie? Nech si zabije život,vďaka. Sadol som si a nohy položil na nechutne studenú zem. Ponaťahoval si stuhnuté končatiny a odšuchtal sa do kúpeľne, kde som zo seba zhodil pyžamo v podobe boxeriek a vliezol do sprchy. Okrem toho, že som sa v sprche stihol ako-tak prebrať som si aj umyl zuby, takže keď som vyšiel von, mal som o robotu menej. Uterákom som si vysušil celé telo a navliekol sa do tej hnusnej školskej uniformy, ktorá ma tak rada hrýzla do každej časti tela. Svoje blond vlasy som si prehrabol rukou, zdrapil tašku a zišiel dole.

Na stole, namiesto chutných raňajok, ktoré s láskou pripravila moja úžasná mamička, som našiel peniaze a lístok, že nasledujúce dva týždne som doma sám. To je milé. Časť peňazí som si zobral a časť schoval. Dúfam,že keď ich budem potrebovať tak,ich zas budem hľadať pol dňa.

Obul som si tenisky, prehodil na seba bundu a vybral sa smerom na autobusovú zastávku, kde ma čakali moji poloretardovaní kamaráti. Áno, hovorím o Namjoonovi a Hobim.

,,Dobré ránko,Yoongi!" pozdravil ma vyškerený Hobi.

,,A ty máš čo v sebe za matroš?" nadvihol som obočie.

,,Hovorí sa tomu dobrá nálada, ale to ty zrejme nepoznáš," nadul líčka a odvrátil zrak k svojmu telefónu.

,,A ty mi, čo povieš žirafka?" zasmial som sa a drgol do Namjoona, ktorý tiež čumel do tej malej obrazovky.

,,Nevolaj ma žirafka, pabo," odcekol.

,,Ty si mu to ešte nepovedal, že?" zasmial som sa.

,,Nie, nepovedal. A ani nepoviem," odcekol znovu a nastúpil do autobusu, ktorý medzi tým zastavil pred nami.

Hovoril som Jinovi, do ktorého je Namjoon beznádejne zamilovaný a Jin je zasa zamilovaný do Namjoona, ale navzájom si to nepovedia lebo si myslia, že toto je nejaká fajná zamilovaná k-drama.

Sadol som si úplne dozadu a čakal, kým sa autobus pohne. No v tedy, nastúpil On. Ten chalan s batohom na chrbte. Sadol si pár sedadiel pred nás. Ani pohľad nám nevenoval!

Cesta do školy trvala, asi desať minút. Vystúpili sme a zvítali sa s Taem,Kookiem a Jinom, ktorému hneď zružoveli líčka, keď uvidel Namjoona. Bože, asi vyvrátim tie raňajky, ktoré som nemal. To je tak, keď vo vašej partií chodí každý s každým. Teda ja s Hobim nič nemám. Keby som bol vo vzťahu s ním, tak ma zrejme jebne.

Vošiel som do triedy a sadol si dozadu na svoje miesto. Nohy si vyložil na lavicu a čakal kým zazvoní. Z našej partie boli so mnou bol len Namjoon a Jin a no..viete si to predstaviť.

Zazvonilo a do triedy sa nahrnula naša triedna profesorka, ktorá je zároveň aj naša angličtinárka, takže okrem toho, že jej robím nervy na angline, stíham to aj počas iných hodín, keď som vraj drzý.

No,naša profesorka neprišla sama. Prišla aj s ním. Zdvihol som hlavu a pozorne si ho prezrel. Ružové vlasy, výška podobná tej mojej, plné pery a smutné očká. Hmm,celkom kawaii chlapec.

,,Deti, toto je váš nový spolužiak. Volá sa Park Jimin. Prisťahoval sa sem len včera, tak skúste byť na neho milý," povedala a ten, Jimin len uhol pohľadom.

,,A čo nemá ústa, že hovoríte za neho?" ozvala sa tá najhoršia osoba na svete.

,,Zavri hubu,Seung!" okríkol ho Namjoon.

,,Inak,čo?" uškrnul sa Seung.

,,Inak, poviem tvojej vysokokresťanskej mamičke, že jej milovaný synko má rád pobožných chlapcov a nie dievčatká," zamrmlal som a Seung stíchol.

,,Výborne. Jimin sadni si k Min Yoongimu," povedala profka a ja som ju zabil pohľadom. Jimin prikývol a sadol si ku mne. Nohy som premiestnil na opačnú stranu lavice, na hlavu si nasadil kapucňu a robil to, čo viem najlepšie- spal.

Jimin

Môj prvý deň na novej škole prebiehal zatiaľ, celkom pokojne. V triede si ma nikto nevšímal, až na môjho spolusediaceho, ktorý sa ma spýtal, o koľko minút zvoní. Je celkom zlatý. Aj keď väčšinu dňa len prespal alebo sem-tam utrúsil nejakú uštipačnú poznámku na účet vyučujúceho.

Zazvonilo a ja som mohol ísť do môjho nevého domova za mojou novou maminou. Áno, správne. Som adoptovaný.

Nechal som si v skrinke veci a do tašky si dal len tie, ktoré som potreboval na nasledujúci deň. Dvierka som zavrel, skrinku zamkol a pobral sa preč. Už som bol takmer pri dverách, keď ma niekto schmatol a treskol o stenu. Bol to ten chalan z rána. Seung.

Yoongi

Kráčal som do telocvične s úmyslom, že si zahádžem na kôš, keďže môj ďaľší obľúbený koníček je basketbal.

Možno by som aj zabočil do chodby, na ktorej konci bol vchod do šatne, keby som nezačul zúfalý plač a krik. Predpokladám, že je to Seung a zasa týra nejakého prváka.

Prišiel som k danému miestu, odkiaľ sa to všetko ozývalo. No, to stvorenie ležiace na zemi, ktoré plakalo a prosilo, aby ten dement prestal, nebol prvák. Ale bol to Jimin.

,,Kde je teraz ten tvoj Namjoon? Kde je teraz ten tvoj Yoongi?" kopal do Jimina Seung.

,,Stojím za tebou," povedal som a Seung sa otočil. Zbledol.

,,Y-Yoongi," vykoktal.

,,Bež. A modli sa, aby som o tom niečo nepovedal Namjoonovi," zamrmlal som a Seung-a už nebolo.

Podišiel som k Jiminovi, ktorý ležal na chrbte a plakal. Mal rozťatú peru a pekný monokel pod okom.

,,Poď, vstávaj," vytiahol som ho na nohy.

Jimin

Hlava sa mi zatočila, ale Yoongi ma podoprel.

,,Ďakujem," zašepkal som.

,,To nestojí za reč. Neboj, ešte mu to vytmavím," povedal a ja som sa jemne usmial. Yoongi vzal moju tašku a pomaly sme vyšli zo školy.

,,Odvediem ťa domov," povedal.

,,Veď nevieš, kde bývam," namietol som.

,,V sobotu som ťa videl. Bývame na rovnakej ulici," odvetil.

Bol naozaj krásny. Áno,som na chalanov. A on zatiaľ ten najkrajší, akého som kedy videl.

,,Ako to, že sa ťa bojí? Ten,Seung," spýtal som sa, aby reč nestála.

,,Poznáme sa dobre s jeho matkou,takže vieš," odpovedal.

,,Poznáte?"

,,Ja,Namjoon a zvyšok našej partie. Ak chceš, môžeš sa k nám pridať. Hobi bude nadšený z nového člena," povedal a ja som len prikývol.

Odprevadil ma až ku dverám môjmu domu.

,,Tak zajtra," povedal.

,,Zajtra. A vďaka," usmial som sa a on odišiel.

chcem vidieť tvoj úsmev,Yoongi~