Let's not fall in love (Yoonmin/BTS)

12. Kapitola

(↑ tento song♡😢↑)

Yoongi

,,Dnes prídem domov skôr," oznámil som mame pri raňajkách.

,,Nemali ste ísť s Jiminom na obed?" spýtala sa prekvapene. Ku podivu mi nevadí, že sa o mňa zaujíma. Práve naopak! Som za to celkom rád. Najmä dnes~

,,Áno, mali. Ale zrušili sme to," odvetil som.

,,Nie je to kôli tomu, že nie?" chytila ma za ruku.

Dnes je to desať rokov, čo od nás otec odišiel. Proste sa zbalil a odišiel. Jediné, čo mi povedal, že navždy budem jeho syn, a že ma navždy bude milovať. No skrátka, tie bežné kecy, ktoré človek vraví v tedy, keď nechce niekoho raniť. No, mňa to ranilo aj tak. Bol pre mňa vzorom, kamarátom, superhrdinom! Odišiel...a už sa nevrátil. Mama to psychicky nezvládla. Odsťahovali sme sa z Daegu Town sem do Seoul-u, kde som spoznal chalanov. A zvyšok rozprávky už poznáte~

,,Yoongi," drgla do mňa mama a ja som sa vrátil späť do reality.

,,Huh?..nie, nie je to kôli otcovi. Teda, nie kôli môjmu otcovi. Jiminova mamka chce Jiminovi predstaviť svojho nového priateľa. Teda, vlastne Jiminovho otca," vysvetlil som jej.

,,Aha," odvetila a odišla umývať špinavý riad. Ja som sa zodvihol a šiel sa obuť. Prehodil som si cez seba bundu a cez rameno tašku. Už som sa chcel nadýchnuť a zhuknúť, že odchádzam, keď som na svojom ramene ucítil jej drobnú ruku.

,,Áno, mami?" otočil som sa.

,,Netráp sa kôli nemu, áno? On už má inú rodinu," usmiala sa.

,,Ako vieš?" zvraštil som čelo.

,,Proste viem," pobozkala ma na čelo a ja som odišiel.

Deň prebiehal normálne. Ja som spal alebo obchytkával Jimina a Jimin si poctivo zapisoval poznámky a rozprával mi o jeho nervozite z jeho nového tatka. Úprimne? Keby Jimin nebol mojím priateľom, tak ho zabijem.

,,Hej, ty spachtoš?" šťuchol do mňa Namjoon.

,,Čo chceš, pabo?" lenivo som zdvihol hlavu a prebodol ho pohľadom.

,,Potrebujem tvoj návrh na tú kolekciu. Všetci to už máme, len ty zaostávaš," hlesol a ja som pretočil očami.

Vytiahol som jeden náhodný zošit, vytrhol som z neho stránku, vzal do ruky Jiminove pero a načmáral tam random ksicht. Pero som vrátil Jiminovi a papier podal Namjoonovi.

,,Prečo ma to neprekvapuje?" povzdychom si Namjoon a odišiel.

Deň v škole sa skončil a ja som s Jiminom kráčal do mesta ku kaviarni, kde sa mal stretnúť s 'rodičmi.'

,,Čo, ak sa ku nebudem páčiť? Čo, ak mu bude vadiť, že som gay? Yoongi, ja sa bojím," objal ma.

,,Bojíš sa úplne zbytočne, tvoja mamka ho určite pripravila na všetko, takže tvoje strachovanie sa je zbytočné," dal som mu pusu do vlasov a capol ho po drobnom zadočku.

Prišli me pred kaviareň a ja som Jiminovi upravil vlásky.

,,Počkáš tu so mnou, že áno?" zafňukal.

,,Samozrejme," dal som mu malú pusu na pery a on sa začervenal.

,,Chlapci," ozval sa za nami ženský hlas a my sme sa otočil.

,,Ahoj, mami," pozdravil Jimin.

,,Dobrý, madam," uklonil som sa a dodal, ,,Jiminie, ja teda idem."

,,Kam by si šiel? Počkáme, na Dae-Ho a pôjdeme sa najesť spoločne," usmiala sa Jiminova mama.

,,Prepáčte, ale myslím, že toto je rodinná záležitosť. Možno inokedy," usmial som sa.

,,No, už som tu," ozval sa za nami, mne známy, mužský hlas. Otočil som a zdvihol zrak na vysokého muža.

Ustúpil som o krok vzad.

,,Oci?"