Let's not fall in love (Yoonmin/BTS)

6.Kapitola

Yoongi

Sedel som v šatni a nevnímal trénerové slová, ktoré do nás hustil. Moje myšlienky, boli opäť pri Jiminovi. Včera som s ním vôbec nebol, za čo som bol celkom rád, lebo neviem čo by som mu povedal. No, Joon vravel, že sa na mňa pýtal. Teraz je sobota, pár minút pred zápasom, a mňa zaujíma, či tu je. Či sedí v hľadisku a čaká na zápas alebo sa na mňa pýtal len preto, aby mi povedal, že dnes ho tu čakať nemám.

,,Yoongi, ideme!" drgol do mňa tréner a ja som sa vrátil späť do reality.  Zodvihol som sa a spolu s ostatnými vyšiel na ihrisko. Obzrel som sa a hľadal chalanov. A našiel som ich. A medzi nimi, bol aj Jimin. Všetci mi zamávali a v mojej duši zavládol pokoj. Bol som pripravený na hru.

Jimin

Rovnako ako ostaný aj ja, som fandil náš mu tímu, ale najviac som fandil Yoongimu, ktorý si hru zrejme moc užíval. Hoci vo štvrtok, netrafil ani raz kôš, teraz to bol presný opak. Musel som sa nad tým zasmiať. Mrzelo ma, že som včera s ním nebol. Bojím sa, že priateľstvo medzi nami je trvalo na rušené. Pri myšlienke na niečo takéto sa mi stiahol žalúdok a chcelo sa mi plakať. Dúfam, že som ho nestratil úplne.

Yoongi

Náš tím vyhral a ja som sa stal Najlepším Hráčom zápasu. Bol som sám na seba pyšný. Chalani z leteli z tribúny a Hoseok sa rovno na mňa hodil.
Obaja sme skončili na zemi. Rovnako, ako ja s Jiminom vo štvrtok. Ale Hobiho som nemal v pláne bozkávať.

,,Gratulujem, Yoongi," usmial sa od ucha k uchu.

,,Ďakujem a teraz zo mňa zlez," zamrmlal som a Hobi zliezol. Ja som sa postavil na nohy a začal sa rozprávať s chalanmi. Smiali sme sa podobne, keď som si všimol, že Jimin odchádza preč.

,,Jimin!" rozbehol som sa k nemu.

,,Áno, Yoongi," otočil sa ku mne a milo sa usmial. Cucflek na krku, ktorý som mu spôsobil, nabral pekný modro-fialový odtieň.

,,Kam ideš?" spýtal som sa.

,,Domov. Chalani ma k slovu zrejme tak, skoro nepustia, tak som si povedal, že ti zagratulujem cez správy keď, budem doma," odvetil.

,,Ehm, no... Ak ma počkáš, tak mohli by sme ísť niekam spolu. Napríklad ku mne? Potrebujem sa s tebou porozprávať," prešiel som si rukou po zátylku.

,,Jasné, počkám ťa pred školou," odvetil úplne pokojne a odišiel von z telocvične.

Jimin

Nervózne som chodil z miesta na miesto a čakal na Yoongiho. Určite mi bude chcieť povedať niečo v zmysle, že: "Jimin prepáč, ale to vo štvrtok bol len úlet. Ja milujem niekoho iného."
Veď to ma položí! Mami,ja sa bojím!

,,Ahoj," poťukal mi niekto na rameno. Keď som sa otočil zistil som, že je to Yoongi. Na prerách mal malý úsmev a vlasy ešte mokré od sprchovania sa.

,,A-Ahoj," vypadlo zo mňa.

,,Ideme?" spýtal sa a ja som len prikývol.

Cesta bola dlhá, keďže ani jeden z nás nič nehovoril. Obaja sme rozmýšľali, aké slová zvoliť. No, mne žiadne nenapadli, rovnako ako Yoongimu.

Yoongi

Prišli sme ku mne domov a obaja si veci zložili v predsieni. Mama doma nebola. Aké prekvapujúce, že hej?

,,Dáš si niečo?" spýtal som sa.

,,Zelený čaj, ak môžem," milo sa usmial a ja som odišiel do kuchyne. Jimin šiel za mnou, no jeho oči upútala fotka, ktorá visela na stene. Bol som na nej ja, mama a ocko.

,,Kde máš rodičov?" spýtal sa.

,,Mama je na služobke, niekde v Japonsku," odvetil som a zalieval nám čaje.

,,A otec?" spýtal sa Jimin.

,,To by som aj ja, rád vedel," odvetil som a podal mu jeden z hrnčekov.

,,Prepáč, nevedel som," sklopil pohľad.

,,To nič, Jiminie," odvetil som a odišiel do obývačky, kde som si sadol na gauč a Jimin vedľa mňa. Cítil som, ako nervozita vo mne stúpa. Čo mu vlastne, chcem povedať? Veď ja neviem, či ho milujem. Teda, áno milujem ho. Či? Sakra, kto sa má v tomto vyznať?!

,,Yoongi," oslovil ma Jimin a tým, ma vrátil späť do reality.

,,Hm?" pozrel som na neho.

,,Chcel si o niečom hovoriť," začal a ja som vedel, že už nie je cesty späť.

,,No, áno..vieš, ten štvrtok. Ono, nie je to tak, ako to vyzerá. Teda, vlastne ono...je to tak ako to vyzerá, ale nie úplne tak, ako to vyzerá, chápeš?" trepal som dve na tri.

,,Nie," uchechtol sa Jimin.

,,Ahgrr!" zaboril som hlavu do dlaní a povzdychol si.

,,Yoongi, čo sa deje?" pohladil ma po chrbte Jimin.

,,Ja-ja..neviem. Takéto situácie nezvládam. Prial by som si, aby som to vedel lepšie, no skutky mi idú lepšie než slová," zafňukal som.

,,Tak to čo chceš povedať, vyjadri skutkom," hlesol a ja som na neho prekvapene pozrel.

,,Si si istý?" spýtal som sa.

,,Áno," odvetil.

Jimin

Vôbec som si nebol istý. Nemal som, ani, tušenie čo sa bude diať ďalej. No, stalo to, na čo som najviac čakal.

Yoongi sa ku mne naklonil a jemne ma končekmi prstov pohladil po tvári. Mojím telom, prebehol príjemný mráz a ja som chcel, aby pokračoval.

A v tedy sa to stalo. Jeho pery vyhľadali tie moje. Nezostal som zaskočený a hneď som začal spolupracovať. Bolo to prirodzené. Ako keď kvety sa kvety, ráno zobúdzajú, ako keď človek na smrteľnej posteli, naposledy vydýchne. Bolo to potrebné.

Yoongi na mňa zatlačil a spoločne sme sa zvalil do mäkkých vankúšov. Jemne mi kusol do spodnej pery, na čo som ticho zavzdychal. Yoongi využil príležitosť a jazykom vkĺzol do môjho vnútra. Začala sa vojna o dominanciu, ktorú Yoongi, samozrejme, vyhral.

Odtiahli sme sa pre nedostatok kyslíka.

,,Už chápeš?" spýtal sa ma Yoongi.

,,Lepšie, ako si myslíš," usmial som sa a znova ho pobozkal.

Jeho pery sa stali mojou drogou.