6.

50 1 0
                                    

Domov som prišiel v zlej nálade. Bodaj by nie, keď mi celú cestu vrela krv v žilách kvôli tomu jej pohľadu.

Tašku som zhodil pri schodoch na poschodie, kde sa nachádzala moja izba, mamin šatník a spálňa. Mal som chuť niečo rozbiť. Sám som nevedel čo sa so mnou deje ale pociťoval som voči tomu chalanovi neskutočný hnev.

Potreboval som sa upokojiť, a tak som sa rozhodol, že si pôjdem zabehať. Nerobím to často, len v takýchto situáciách ale vážne mi to pomáha. Prestanem rozmýšľať nad problémami a aj si udržiavam kondičku. Keďže som hokejista mám ju dobrú ale tréning na vyše nezaškodí.

Vybehol som hore do izby, obliekol si staré tepláky a mikinu. Dole v kuchyni som sa ešte napil vody a už som aj upaloval von.

Prebehol som cez pár ulíc a zamieril do parku. Aj keď bol september pomerne chladný bolo tu dosť ľudí. Nachvíľu som si sadol na lavičku a započúval sa do hluku rozhovorov. Keď už som načerpal dosť síl bežal som ďalej. Pomaly sa začalo stmievať a ochladilo sa ešte viac.

Cestou domov som už nebežal ale vybral som sa dlhšou trasou ako som pôvodne chcel. A veru, že som urobil dobre. Z vedľajšej uličky sa ku mne pripojila Laura. Dali sme sa do reči a moja nálada sa hneď zlepšila. Zistil som, že sa sem len nedávno s rodičmi prisťahovali a zatial sa tu dobre nevyzná. Ponúkol som jej, že jej to tu môžem poukazovať a ona s úsmevom súhlasila. Už však nebol taký nesmelý, bol plný očakávania a túžby spoznať niečo nové. Nakoniec som ju odprevadil až po jej bytovku. Naše lúčenie bolo trochu čudné. Chcel som ju objať ale nevedel som či smiem a tak som jej len zakýval a pobral sa domov.

Keď som prišiel bolo niečo po pol siedmej takže som sa vonku zdržal dostatočne dlho nato, aby som poriadne vyhladol. Najprv som sa však ponáhľal do sprchy. Tajne som pri tom dúfal, že chladnička nebude zívať prázdnotou.

Moje prosby boli vypočuté a ja som si na tanier nabral poriadnu porciu špagiet s rajčinovou omáčkou a mletým mäsom. Spráskal som to ani nie za desať minút, zapil vodou a pobral sa do izby.

Vyučovanie sa ešte poriadne nerozbehlo, a tak som len zapol facebook a chatoval s kamošmi. Po pár minutách nudného civenia von oknom, kým som čakal na správu mi pípla žiadosť o priateľstvo.

Spoznal som ju, keď sa smiala. Onde histórias criam vida. Descubra agora