Spoznal som ju, keď sa smiala.

7.

Svoj pohľad som zaujato posunul na monitor. Div mi oči nevypadli. Žiadosť bola od Laury. Srdce mi zaplesalo a ja som s nadšením ťukol na "Potvrdiť".

Čakal som pár minút či mi nenapíše. Po desiatich minutách sa stále neozvala, a tak som sa rozhodol, že prvý napíšem ja.

Ahoj☺

Minúty sa vliekli ako hodiny. Bol som presne taký nervózny ako pred piatimi rokmi na mojom konkurze do hokejového tímu.

Čauko😅

Odpísala, ona mi odpísalaa!!

Ako sa máš?☺

Doma bolo trochu dusno ale už je to fajn a ty?☺

Ja výborne 😆, prečo dusno?

Ak sa nenahneváš radšej ti to poviem inokedy, nerada také veci niekomu píšem ☺

Chápem, v pohode ☺
Tak by sme mohli ísť niekedy po škole von, nie?☺

Áno, rada ☺ ale teraz už musím ísť tak pa

Papa😊

Aj táto krátka konverzácia s ňou mi vyčarila obrovský úsmev na tvári. Keď som znova pozrel von oknom už bola dávno tma. Unavený som ešte nebol, a tak som zbehol dole do obývačky. Mama pozerala nejakú romantickú komédiu, a tak som sa k nej pridal. Veľmi ma to nebavilo ale budiš.

Asi o polhodinu mama zaspala. Ani sme sa nestihli porozprávať. Počkal som do konca filmu či sa nezobudí ale nezobudila sa, tak som to urobil ja. Nechcel som aby celú noc spala na gauči, keď zajtra ide do roboty.

"Mami, choď si ľahnúť do spálne."

"Idem, idem, nechceš si ľahnúť ku mne?" ospalo sa spýtala a dodala, "Je mi tam smutno bez otca."

"Áno môžem, len si umyjem zuby," odpovedal som. Mama sa len usmiala a pobrala sa hore do izby.

Rýchlo som si teda umyl zuby a obliekol si pyžamové nohavice. Kým som prišiel do spálne mama znova zaspala. Usmial som sa a poriadne ju prikryl perinou. Chápem, že jej otec chýba.

Pred dvoma rokmi začal pracovať v zahraničí a doma je málokedy. Mama si nato stále nevie zvyknúť ale ani sa jej nečudujem. Sú manželmi dvadsať rokov a málokedy boli odseba.

S myšlienkami na manželstvo som zaspal tvrdým a nepokojným spánkom.