V tom dobehol Mathias a plakal.
„Tak už to vieš": spýtala som sa uplakaný hlasom.
„Neviem čo mysliš ale musim ti niečo povedať":odpovedal.
„Aj ja tebe ale možeš začať"utrela som si slzy.
„Tak dobre",„Náš otec sa vo väznici obesil" neveriacky som pozrela na neho.
„A naša mama práve umiera"povedala som a znovu som sa rozplakala.
أنت تقرأ
Prečo ma ignoruješ?...Neignorujem ✔️
القصة القصيرةČau ja som Izabella ale kludne ma volaj...vieš čo volaj ma ako chceš ale doma a v škole ma volajú Líza alebo Bella... Tak ja vam odpišem moj život,može byť? Ak ano tak čítaj ďalej a ak ťa moj život nezaujima tak jednoducho odíď... (Je to pribeh nie...
