papier plný škrtancov,
nenachádzam už viac slov
na túto zrýchlenú dobu,
čo sprevádza ma do hrobu.
po chodníkoch chodím sama,
po tele je samá rana.
nesnaž sa ma pochopiť,
musím sa naučiť žiť.
malé dievča s veľkým snom,
odísť a ísť po svojom.
nikto ma tu nepochopí,
v myšlienkach sa stále topím.
pokúšam sa dostať ďalej,
verím, že je stále nádej.
naivne si hlavu vkladám
do rúk tým bezcitným vranám,
ktoré kradnú všetku silu
nestrácajú ani chvíľu.
a ja, s otázkou pred nosom
hľadám si odpoveď
kto som?
YOU ARE READING
somewhere at 1 am // sk
PoetryMoje poetické chvíľky písané v neskorých večerných alebo v skorých ranných hodinách. možno sa v niektorých nájdete, niektoré možno nepochopíte. Venované všetkým ľuďom, ktorý pre mňa niečo znamenali alebo stále znamenajú. #17 in poetry - 5.9.17❤ #11...