Keď ti z úst vykĺzne ahoj
v mojich sa nabíja náboj,
aby sa do kožel vryl
srdce trpko zasýtil
bolesťou čo zradná je
a s trošičkou nádeje
dúfaš, že sa niečo zlomí
no nenávisť neprelomí
ani slová, ani city
ba dokonca ani míty,
o priateľstvách úžasných
za chrbtom dlaň plná dýk,
klamať nemá sa, to vieš
veď ty to oľutuješ.
nebodaj sa to aj stalo?
alebo nebolo málo?
budeš chcieť späť tie roky
kde sa naše prvé kroky
stretli raz
a potom zas.
No teraz už žiadne nie sú
a dúfam, že mi prinesú
do budúcna poučenie,
nabudúce nech ma ženie
život radšej od teba
nech sa môžem usmievať.
ВЫ ЧИТАЕТЕ
somewhere at 1 am // sk
ПоэзияMoje poetické chvíľky písané v neskorých večerných alebo v skorých ranných hodinách. možno sa v niektorých nájdete, niektoré možno nepochopíte. Venované všetkým ľuďom, ktorý pre mňa niečo znamenali alebo stále znamenajú. #17 in poetry - 5.9.17❤ #11...
