Find Me? [✔️]

☆23☆

LuHan položil na stôl kufrík a posunul ho smerom ku mne. Neisto som sa na neho pozrel, ale nakoniec si ho pritiahol k sebe. Chcel som ho otvoriť. Nič sa nestalo. Z jednej strany tam bol zámok s kódom. „ Nepozeraj sa tak na mňa ja to heslo neviem. Namjoon ti už ake dal nápovedu. Teraz je to už len na tebe. Odsunul sa od stola a vyšiel von.

Sakra ako znela tá nápoveda? Počkať, mal by som mať ešte ten papierik!

Milý, Kookie musel som už odísť, ale nechávam ti tu nápovedu:

Zanechalo to veľkú dieru v tvojom srdci ale aj tak tu s nami stále si.

Aspoň, že som ho zobral. Je to číselný kód takže .... narodenie otca?

Nič, nepovolilo to.

Tak Namjoonove narodenie? I keď to je blbosť. Pre istotu to skúsim.

Nič, presne ako som očakával.

Sakra, mysli! Otec, otec, otec. Čo to je? Keď som tresol do stola kufrík mierne nadskočil a ja som pod ním zaregistroval papierik. Nadvihol som teda ten kufrík a vytiahol papierik.

Ulička

Jediné čo tam bolo napísané. Určite to bol LuHan, jeho písmo poznám veľmi dobre. Konečne mi to doplo. Predsa dátum otcovej smrti.

Kufrík cvakol a ja som ho konečne mohol otvoriť. To čo bolo vnútri som radšej vidieť nemal. Bola to fotka mojej mami rozplácnutej na zemi. Útržok z novín sa povaľoval vedľa fotky.

Pani Jeon podľa svedkov zoskočila z balkóna. Iný sú ale názoru, že išlo o vraždu. Podľa našich zdrojov je hlavným podozrivým jej syn Jeon Jungkook, ktorý sa v byte nenachádzal a neodpovedá na naše hovory. V prípade ak ho uvidíte ihneď kontaktujte políciu.

Nemôžem tomu uveriť. Policajti boli predsa vtedy tam s nami. Teda aspoň tom mi Tae povedal. Prečo keď ma videli tak ma nezatkli? Čo po mne chce?

Všimol som si gombík na dne kufríka. Nemal som ho otvárať. Ďalšia fotka, túto som už nezvládol. Už nemá význam žiť. Aby ste vedeli na fotke bol Tae .... , môj maličký Tae .... , celý od krvy. Modrina sem, modrina tam. Spodnú peru natrhnutú. Rôzne po tele rezné rany.

On zomrel, kvôli mne! Vybehol som chatky aj s kufríkom a bežal som, zastavila ma až ukrutná bolesť ramena.

Dopadol som na zem. Z môjho ramena vytekala krv a ku mne sa blížila postava. Bol to Namjoon. Aspoň zomrieme spolu. Keď som sa ale opäť pozrel na fotku v rohu som si niečo všimol. Bol tam znak. Tá fotka nie je reálna? Tae žije?

„ Si tak naivný. Veriť v to, že by som ho zabil. Nič si predsa neporušil. Za to ti veľmi pekne ďakujem. Vďaka tebe môj plán je ešte lepší ako bol na začiatku. " začal sa nekontrolovateľne smiať a to bolo posledné čo som počul.

Taehyungov pohľad
Zobudil som sa na zemi. Nebola to tá studená zem, na ktorej som odpadol. Pomaly som otvoril oči a videl nádherne modrú oblohu.

„ Teraz je čas aby si bojoval ty! Ak sa chceš dostať ku Kookiemu musíš sa vydať smerom k Japonsku. Ale ak si chceš zaistiť, že prežiješ choď smerom ku Kórei. Je to len na tebe. Kookie alebo život? "

To snáď nie. Toto je už naozaj vrchol drzosti. Chcem žiť, ale nie bez Kookieho? Ako by potom môj život vyzeral? I keď na druhú stranu ak by som odišiel tak Kookieho prepustí tiež, nie? Nejako sa potom nájdeme? Čo ak ale Kookieho zabije a potom aj mňa? Nechcem zomrieť! Asi teda smer Kórea?

Už to viem presne idem smerom ....
••••••••••••••••••
Baví to ešte niekoho? Moc ľudí to tiež nečíta takže rozmýšľam nad seknutím s tým. Čo si myslíte?
💗Ľúbkam vás zajačikovia~💗