Find Me? [✔️]

☆31☆

Jungkookov pohľad
Konečne sme si už všetci sadli za stôl. Boli sme v špeciálnej miestnosti, kde sa stretávali iba ich rodinní príbuzní.

„ To je tvoj nový priateľ Lu? " to hovorí o mne? Ona nevie o Sehunovi? I keď už spolu nie sú. Asi jej to povedal. „ Nádherne sa k sebe hodíte. " venovala mi sladký úsmev, ale tu ju už Lu zastavil. „ Mami! Prestaň! " myslým, že to bolo počuť až do Európy. „ No nečerti sa toľko Lu a pekne papaj. " a odišla.

„ Kookie? " „ Hm? " „ Je tu niečo o čom by sme sa mali porozprávať. " „ Čo je to oci? " „ Ide o to čo sa stalo s Taem. " odkiaľ to vie? A prečo to vyťahuje? Nechcem o tom hovoriť chcem na ňho zabudnúť. Prečo mi toto robíte? „ Tae to spravil, aby ťa zachránil. On ťa miluje. " to nie je pravda. Videl som akí boli šťastní. „ Klameš! Si obyčajný klamár! Mal si zostať mŕtvy! "

Rozbehol som sa von. Najprv z miestnosti, no nakoniec aj z cukrárne. Videl som ako za mnou beží LuHan. Pridal som ešte viac.

Ani neviem kam som sa to dostal. Vyzeralo to tu nádherne. Park, ale nie ten kde sme boli s Layom. Úplne iný, väčší a s fontánou.Sadol som si na lavičku a začal plakať.

„ Kookie~. " ten hlas patril LuHanovi, ktorý si ku mne prisadol a odokryl mi tvár skrytú pod dlaňami. „ Neplač, prosím. " povedal zúfalo a pevne mi zmačkol ruky. „ J-ja *fňuk* ch-chce-m len *fňuk* z-zabu-bu-budnúť. *fňuk* " vtom momente pustil moje ruky a chytil ma za bradu. Pomaly sa približoval, na čo som ticho preglgol. Oddeľovalo nás iba pár milimetrov, keď hlavu naklonil na stranu.

Taehyungov pohľad
Zapípal mi mobil a ja som si všimol správu od neznámeho čísla. Bola tam adresa parku, ktorý sa nachádzal asi 5 minút od nás. Rýchlo sme sa tam so Sehunom rozbehli.

Videl som na jednej z lavičiek LuHana ako chytil Kookieho za bradu a pomaly sa k nemu približoval. Postavil som sa tak, že som videl LuHanovi na chrbát, ale nebol schopný niečo povedať. Iba som tam stál prikovaný k zemi, keď zrazu Lu naklonil hlavu na bok. Naše oči sa stretli. Kookiemu po tváry stekal vodopád sĺz. LuHan sa postavil k Sehunovi a vášnivo ho pobozkal.

Odtrhol som pohľad od tých dvoch a chcel Kookiemu niečo povedať. On sa otočil na útek. Našťastie som ho stihol zachytiť a mykol ním tak, že narazil do mojej hrude a ja som ho uväznil v objatí. „ Prestaň! Pusti ma! Počuješ ma? Máš ma pustiť! " trhal sebou zo strany na stranu.

„ Kookie~ vypočuj si ma prosím. " zdvihol ku mne pohľad, že mi chce vynadať. Keď si ale všimol, že aj mne slzy tečú po tváry bol zmätený. „ Ja ťa milujem! Vždy som ťa miloval a vždy budem! " aj mne sa už spustil vodopád sĺz po tváry. „ Kookie, odpusť mi to. Nikdy som so Sehunom nič nemal a ani nebudem mať. Spravil som to pretože ťa Namjoon chcel pôvodne zabiť, keby sme zostali spolu. " hneď ako som dokončil svoju reč sa stalo niečo, čo by ma ani vo sne nenapadlo, že by sa stalo.
••••••••••••••••••••••••••••
Moc mi to s tým každodenným písaním nejde. Snažím sa vydávať čo najviac. Budem rada za votes alebo nejaké komentáre.
💗Ľúbkam vás zajačikovia~💗