Find Me? [✔️]

☆28☆

„ ... Kook. " „ On je mŕtvi!!! "  však som mu to povedal, čomu sakra nerozumel? „ Nie je. " ako mi dokáže klamať do očí. Chcel som mu jednu vraziť, ale chytil ma Sehun. „ Je to pravda Tae. Teraz budeme musieť počkať kým si ťa nezavolá.

O mesiac neskôr
„ Tae, je čas aby sme išli za Namjoonom. " dobre, nádych a výdych Tae. To zvládneš.

Jungkookov pohľad
Namjoon ma po dlhej dobe vybral von na svetlo. Tá žiara mi udrela do očí.

Ani neviem ako dlho som tam bol zavretý, ale povedal, že konečne uvidím Taeho. Tak moc sa teším. No zároveň sa bojím. Niečo mi hovorí, že sa stane niečo zlé.

Vošli sme do veľkého bieleho altánku na pláži. Bol nádherný ako z tých fotiek zo svadby mojich rodičov.

Oprel som sa o zábradlie a zaklonil hlavu. Naskytol sa mi pohľad na strop, kde bola fotka. Podišiel som do stredu altánku a zaostroval na tú fotku. Bol tam Namjoon a môj otec ako sa bozkávajú práve v tomto altánku a majú na sebe rovnaké prstene. Vyzeralo to ako fotka po svadbe.

Pozrel som sa na Namjoonovu ruku a zistil, že má stále ten prsteň. Chytil som jeho ruku a začal si ho prezerať. Rozplakal som sa. „ Čo sakra robíš? " ukázal som mu svoju ruku. Mal dom na nej otcov prsteň. „ Odkiaľ ho máš? On ho predsa zahodil po svadbe s tvojou mamou! " spomenul som si na ten deň kedy zomrel, dostal som ho od neho. „ Nikdy ho nezahodil, vždy ho mal na sebe a nikdy si ho nedal dole. " „ Klameš!!! " „ Nie. V teň deň čo zomrel. Bol som tam pri ňom. Podal mi prsteň a povedal ' Vždy som ho miloval. 'to boli jeho posledné slová. "

Namjoon sa tam zosypal a začal plakať. „ Myslel som, *fňuk* že ma nemá už rád. " nikdy by som si nemyslel, že to poviem, ale je mi ho ľúto. Uväznil som ho v objatí a utišovšal ho.

Namjoon už bol v pohode a ja som mu rozprával o Jinovi a ako často rozprával o ňom ako o jeho prvej a jedinej láske.

Zrazu som uvidel v diaľke črtať sa tri osoby. Dve sa držali za ruky a jedna tam šla sama. Bolo mi jasné, že sú tu. Keď sa ale priblížili zistil som niečo čo som nemal. Tae sa držal za ruku so Sehunom a LuHan bol ten sám. Aj tak mu na tvári pohrával úsmev.

„ Kookie! " vypískol LuHan, pribehol ku mne a uväznil ma v objatí. „ Kookie? " povedal nervózne Tae. „ J- ja ťa u- už n- ne- nemilujem. " nahlas prehľtol a zo strachom sa mi díval do očí. „ Ty parchant!!! " zakričal na ňho Namjoon, čo každého prekvapilo.

Začali sa tam biť. Ja som zobral LuHana a ruksak s letenkami a všetkým potrebným a odbehol k autu. Vodičovi som povedal, že nás má odviesť k lodi.

Boli sme už na letisku v Japonsku. Pevne som zvieral LuHanovu ruku a stále plakal. Tae aj Sehun mi neustále vyvolávali aj LuHanovi.

Vždy keď chcel niečo o nich povedať tak som na neho začal kričať. Zas mi volali. Medzi tým ohlásili náš let. Zobral som naše mobili položil ich na lavičku, na ktorej sme sedeli a aj s LuHanom sa pobral do lietadla. Teda ja som ho tam ťahal pretože stále namietal. Nakoniec povolil a konečne sme vstúpili.

Našli sme svoje miesta. Ja som si nesadol na to svoje ale na LuHana a objal ho . Najprv nechápal čo sa deje, takže len nehybne sedel. Nakoniec ma tiež objal. Ja som sa pomaly odobral do sveta snov.

Jinov pohľad
Sedel som v lietadle z Japonska kde som sa schovával. Viem, že som Joonovi aj Kookiemu ublížil tým čo som spravil. Ale s tou šľapkou sa to už nedalo vydržať. Prezeral som si svoju ruku kde voľakedy bol prsteň, ktorý ma spájal s Joonom. Tak moc mi chýba, nielen Joon, ale aj Kookie. Dúfam, že na mňa nezabudli.