Find Me? [✔️]

☆21☆

(fotka, ktorú som vám sľúbila)

Jungkookov pohľad
Zobudil som sa na zemi blízko lesa. Toto všetko bol len sen? Stále ma drží Namjoon? Poobzeral som sa po okolí a uvidel osobu blížiacu sa ku mne. Bol to muž. Mal ale rúško a na hlave kapucňu.

Keď už bol pri mne dal si dole kapucňu. Bol to blonďák. Nepripadal mi povedome, no keď si dal dole aj rúško spoznal som v ňom osobu, ktorá obrátila môj život hore nohami. „ N- N- Na- Nam- joo- joon? " chytil moju bradu medzi prsty a tým ma prinútil zatvoriť ústa. „ Už som si myslel, že si na mňa zabudol. " uchechtol sa a pomohol mi sa postaviť. Odkedy je taký milý. „ Vieš za to, že si tu vďačíš vlastne Taemu. " „ Čože? " „ Presne tak. Len vďaka nemu sa zrútilo lietadlo. Ostatných som nechal polícií a záchranke ale vy sa zdržíte, jeden z vás možno až do smrti. " Čože? Počkať, počkať, počkať, počkať, POČKAŤ! Takže to celé nebol sen? Kde je Tae? Mi snáď nechcete povedať, že Namjoon zajal Taeho!

Taeho pohľad
Zobudil som sa v chladnej miestnosti. Nič tu nebolo, iba steny a podlaha. Steny boli pokryté krvou a na strope boli nalepené rôzne obrázky mŕtvol. To som teda v riadnej kaši.

Bolo tu jedno malé oknienko, ktoré bolo otvorené. Nebol som zviazaný ale okno bolo pre mňa až moc malé. Vonku niečo zaškrípalo a následne sa ozval hlas podobný LuHanovmu. „ Pozornosť Kookie! Ak budeš správne plniť úlohy pošlem ti niekoho na pomoc, ale ak nie tvoj miláčik zomrie. " Kookie? Och môj sladký zajačik prečo to musíme mať práve my také ťažké?

Jungkookov pohľad
„ Prvá nápoveda znie ... " nieeeee. Moja hlava nie je taká dobrá aby tu niečo lúštila. Pre Taeho to musím urobiť. Budem sa snažiť ako najviac to pôjde.

„ Keď sa deň začne tak sa aj skončí. Kto ti ale do vlaku skočí? " Vlak? Deň? Skákanie? Začiatok či koniec? Je tu niekde vlaková stanica? Začiatok a koniec by mohlo znázorňovať západ a východ slnka. Vlak, ktorým sme sa mali dostať k nášmu hotelu mal prísť o 16:55. To znamená, že sa blíži koniec dňa. Takže pôjdeme na západ.

Našťastie mi Namjoon nezobral hodinky. Bolo presne 16:00 keď som vdiaľke zazrel obrys budovy. Pridal som teda do kroku. Čím som bol bližšie tým jasnejšie mi bolo, že tou budovou je stará vlaková stanica.

Netrvalo dlho a ja som konečne otvoril dvere. To čo bolo vnútri ma prekvapilo. Novo a hlavne luxusne zariadená miestnosť a na pravej strane boli okienka s rôznymi číslami. Podišiel som k ním teda bližšie a uvedomil si, že to je čas a nie len nejaké čísla.

1. 15:30

2. 20:30

3. 16: 50

4. 19:20

5. 15:45

6. 16:55

Pristúpil som k oknienku s časom odchodu nášho vlaku. Odhrnuli sa závesy, za ktorými sedela osoba. „ Lu? " ako mi to mohol spraviť? Prečo mu pomáha? Odkiaľ sa poznajú? Začali mi pomaly stekať slzy po tváry. „ Kookie neplač, prosím. " aj jemu sa začali zrkadliť oči. Vždy so mnou súcití. „ Prečo to robíš? " „ Musím. Ak ho nezatknú a ty s Taem prežiješ budeš robiť to isté. Ver mi. " až mi nabehla husia koža. On sa na tom podieľa pretože ho týra tiež.

Chytil som jeho ruky cez malé okienko a zahľadel sa mu do očí. „ Je mi ľúto, že to robí aj tebe a Sehunniemu. " nedokážem si predstaviť ako by som takto dokázal žiť, jeho oporou je Sehun a pomáha mu. Aj keby mne bol oporou Tae radšej by som chcel aby ho pri najbližšej príležitosti zabili. Viem, je to kruté. Neviem koľko iných ľudí takto týral, ale predpokladám, že už asi veľa.

„ Kookie dnes už nebudeš v ceste pokračovať. Určite si unavený a preto je tu aj izba. Namjoon nechce aby si sa mu stratil z dohľadu takže budeme musieť spať spolu. " „ Neboj sa s tebou mi to nikdy nevadilo ani vadiť nebude. " po týchto slovách zatiahol závesy a vyšiel z boku kabínky. „ Tak teda ideme. " pousmial sa a vydal sa smerom do dlhej chodby za dverami.
••••••••••••••••••••
Áno viem, opäť neskoro. Teraz bude bohužiaľ opäť zregulované vydávanie častí pretože k nám príde starý otec a budeme mať rôzne rodinné stretnutia atď. Nehovorím, že nebude ani jeden diel len chcem oznámiť, že diel bude asi tak každý druhý deň.
💗Ľúbkam vás zajačikovia~💗